Odpady a odpadové hospodárstvo

Z dôvodu viacerých výpadkov služieb informačného systému ISOH v čase končiaceho sa riadneho termínu na podanie „Ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním“ oznamujeme, že termín na podanie Ohlásenia sa predlžuje do stredy 4. marca...

Konkrétne ide o oblasť C: Rozvoj odpadového a obehového hospodárstva a oblasť E: Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia v rámci Špecifikácie činností na rok 2026.

Ide o žiadosti o úver podávané v systéme Grant. 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 z 19. decembra 2024 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (ďalej len „nariadenie o obaloch“) sa začne uplatňovať od augusta tohto roka a postupne prinesie pre hospodárske subjekty (zhotoviteľov obalov, dovozcov, distribútorov, poskytovateľov logistických služieb a iných) do praxe množstvo nových povinností a zmien. Na niektoré povinnosti sa vedia pripraviť vopred, iné budú postupne dopĺňané vykonávacími a delegovanými aktmi. Medzi ne by sa tento rok mali zaradiť aj vykonávacie akty k označovaniu obalov a označovaniu nádob na triedený zber odpadu z obalov, ktoré má Komisia prijať do 12. augusta 2026.

Dňa 14. januára 2026 vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní pod bodom č. 5 schválila strategický dokument „Stratégie odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035“ (ďalej len „SOH SR 2035“) [1] . Schválená stratégia by mala zabezpečiť plynulý prechod na obehové hospodárstvo a zlepšiť životné prostredie pre obyvateľov Slovenska za súčasného plnenia cieľov nastavených v legislatíve odpadového hospodárstva v EÚ.

Príspevok sa venuje problematike nakladania s použitými kuchynskými olejmi a tukmi z domácností, a to z environmentálneho aj právneho hľadiska. Analyzuje negatívne dôsledky nesprávnej likvidácie uvedených odpadov na vodné zdroje, kanalizačné systémy a ekosystémy. Osobitná pozornosť je venovaná právnej úprave v Slovenskej republike a v práve Európskej únie vrátane zaradenia kuchynských olejov v katalógu odpadov a možností ich zhodnocovania. Príspevok približuje aj technologické postupy recyklácie a praktické príklady dobrej praxe zo slovenských samospráv. Zároveň poukazuje na rastúci význam použitých olejov ako suroviny pre výrobu biopalív a potrebu efektívnejšieho zberu a kontroly ich využívania.

Znečistenie plastmi sa netýka len oceánov a pôdy. Vedci teraz objavili obrovské množstvo mikroskopického plastu vznášajúceho sa v mestskom vzduchu, čo ďaleko prevyšuje predchádzajúce odhady. Prach z ciest a zrážky zohrávajú dôležitú úlohu v pohybe týchto častíc atmosférou. Zistenia naznačujú, že ­vzduch môže byť jednou z najdôležitejších ciest znečistenia plastmi.

Článok poskytuje výklad k § 7 zákona č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o informáciách o ŽP“).

Nariadenie o odlesňovaní, známe pod skratkou EUDR, sa po roku dočkalo svojej ďalšej podoby. Po dvoch - troch mesiacoch rozhovorov, konzultácií a rokovaní sa legislatívne inštitúcie EÚ zhodli na jeho úprave, ďalšej. Čo priniesli tieto zmeny jednotlivým subjektom v dodávateľskom reťazci? Nestratí sa pôvodná snaha o krajšiu a zelenšiu Európu? Bude to už finálna podoba, či môžeme očakávať ešte ďalšie zmeny v EUDR povinnostiach?

NKÚ preveril činnosť troch združení, ktorých hlavnou činnosťou bolo odpadové hospodárstvo a ktoré podľa registrov prevádzkovali aj skládky komunálneho odpadu – jedno záujmové združenie právnických osôb (ZO Horného Turca) a dve združenia obcí (ZO stredného Liptova a ZO Vyšehradné).

Článok sa venuje problematike povinnej evidencie odpadov na Slovensku a jej súladu s novými požiadavkami na vykazovanie udržateľnosti podnikov podľa európskej legislatívy. Autor analyzuje právne povinnosti držiteľov odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) a vykonávacích vyhlášok, pričom poukazuje na limity súčasného systému vedenia evidencie a ohlasovania údajov. Ten síce zabezpečuje štatistické dáta pre štátne orgány, no nepokrýva v plnom rozsahu informácie, ktoré firmy budú musieť povinne zverejňovať v rámci vykazovania o udržateľnosti - najmä údaje o finálnych metódach zhodnocovania a zneškodňovania odpadu. Pôvodca odpadu tieto dáta často nepozná, keďže jeho odpad prechádza cez sprostredkovateľov alebo zberné dvory, kde sa mieša s inými odpadmi. Legislatíva síce umožňuje tieto informácie od odberateľov vyžiadať, no ide o administratívne náročný proces. Nová vyhláška účinná od roku 2026 zavádza podrobnú priebežnú elektronickú evidenciu a nahlasovanie údajov, čo zlepší tok dát smerom k štátu, avšak nezabezpečí plnohodnotnú informovanosť podnikov o finálnom nakladaní s ich odpadom.

Ako spoločnosť sa vyvíjame. Niekedy posúvame vpred, inokedy stojíme alebo aj bohužiaľ cúvame. To, čo by bolo kedysi spoločensky nemysliteľné, sa stalo bežným a v modernej spoločnosti treba na to reagovať. Medzi túto potrebu sa zaradilo aj vysporiadanie sa s voľne pohodenými jednorazovými plastmi, konkrétne pokrytie potrebných nákladov na nakladanie s týmto odpadom a na čistenie prostredia znečisteného odpadom od konkrétnych odpadov z jednorazových plastových výrobkov uvedených na trh.

Ochrana životného prostredia a predovšetkým kvality vôd je v súčasnosti veľmi diskutovanou témou, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť. Najnovšie medzinárodné výskumy však odhaľujú znepokojujúci paradox: čistiarne určené na dekontamináciu priesakových vôd zo skládok môžu v skutočnosti zvyšovať koncentrácie najnebezpečnejších toxických látok. Jednou z oblastí, ktorá si vyžaduje naliehavé riešenie, je preto nakladanie s priesakovými vodami zo skládok odpadov, ktoré predstavujú významný problém z technického, ekologického aj ekonomického hľadiska.

S rastom počtu obyvateľov žijúcich v mestách sa prirodzene zväčšuje množstvo spotrebovaných a nespotrebovaných potravín. Predstavitelia miest stoja pred dilemou zabezpečovania prístupu kvalitných potravín a vyvážených stravovacích služieb pre všetkých rezidentov a požiadavkou na znižovanie potravinového odpadu. Napriek zložitému rozhodovaniu mestské zastupiteľstvá disponujú pomerne širokými možnosťami ovplyvňovania ponuky vyváženej výživnej stravy, redukcie a spracovania potravinového odpadu.

Mnoho slovenských firiem si ani neuvedomuje, že už len tým, že používajú alebo distribuujú obaly, nesú zákonnú zodpovednosť za ich evidenciu a recykláciu. Neznalosť pritom nie je ospravedlnením, pokuty môžu byť vysoké a problémy s úradmi či zahraničnými trhmi nepríjemné. Ako sa v spleti nových predpisov nestratiť a čo by mal dnes vedieť každý podnikateľ? Odpoveď nájdete v článku.

Vedci z NOAA a NASA uvádzajú, že tohtoročná ozónová diera nad Antarktídou je piata najmenšia od roku 1992, kedy nadobudol účinnosť Montrealský protokol, prelomová medzinárodná dohoda o postupnom ukončení používania chemických látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.

Vedci zistili, že húsenice voskových červov dokážu rozložiť polyetylén, jeden z najbežnejších a najtrvalejších znečisťujúcich látok na Zemi. Tieto „plastožravce“ metabolizujú plast na telesný tuk v priebehu niekoľkých dní, čo ponúka prekvapujúce potenciálne riešenie globálnej krízy s odpadom. Je tu však jeden háčik: pri strave pozostávajúcej len z plastov húsenice oslabujú a rýchlo uhynú.

Dňa 1. októbra 2025 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [1] . Následne bol schválený návrh vyhlásený 21. októbra 2025 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako zákon č. 273/2025 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [2] .

Príspevok sa zaoberá rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktoré bolo impulzom k poslednej veľkej novele zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“). Príspevok zároveň zohľadňuje judikatúru Súdneho dvora EÚ v prípade iných členských štátov, ktoré si za obdobných okolností neplnili povinnosti vyplývajúce z európskej odpadovej legislatívy.

Obec kúpila radiátory do budovy zberného dvora - 3 ks v celkovej hodnote 657 €. Ako správne zaúčtovať faktúru? Dať do drobného majetku a na podsúvahu?