Odpady a odpadové hospodárstvo

Čo sa chystá? - Pravidlá proti odlesňovaniu sa majú zosúladiť s právom EÚ Ešte v apríli ministerstvo pôdohospodárstva informovalo prostredníctvom predbežnej informácie o zámere harmonizácie vnútroštátneho práva v súvislosti...

Čierne skládky a neuzatvorené skládky nepredstavujú iba estetický problém, ale riziko pre zdravie, podzemné vody aj obecné a štátne rozpočty. Článok vám pomôže zorientovať sa v tom, kto nesie zodpovednosť za ich odstránenie a čo sa zmenilo od 1. januára 2026. Dozviete sa, aké povinnosti majú prevádzkovatelia, samosprávy a štát a kde v praxi vznikajú najväčšie medzery. Získate tiež prehľad o možnostiach obcí pri nezákonne umiestnenom odpade a o bariérach, ktoré bránia účinnému riešeniu. Text ponúka východiská, podľa ktorých možno lepšie posúdiť riziká, kompetencie aj potrebné systémové opatrenia.

Čo môže športový klub získať, ak prestane vnímať odpad len ako nevyhnutný náklad? Lepšie nastavený systém môže ušetriť peniaze, zjednodušiť prevádzku a posilniť vzťah s fanúšikmi. V článku nájdete konkrétne údaje zo slovenských športovísk aj riešenia, ktoré možno zaviesť bez zbytočného chaosu. Zistíte tiež, kde vznikajú najväčšie rezervy a akú podporu môžu kluby využiť pri zavádzaní zmien.

Aké materiály môžu potravinárske firmy využiť namiesto plastov bez toho, aby ohrozili bezpečnosť, kvalitu a pohodlie spotrebiteľov? Článok približuje hlavné požiadavky na moderné obaly a ukazuje, ktoré riešenia už prenikajú do praxe. Čitateľ získa prehľad o možnostiach znižovania plastového odpadu aj o limitoch alternatívnych materiálov. Dozvie sa tiež, aké technologické a legislatívne zmeny budú formovať budúcnosť potravinárskych obalov.

Príspevok sa zaoberá problematikou nakladania so stavebnými odpadmi v kontexte princípov obehového hospodárstva a konceptu cirkulárnej architektúry. Analyzuje prístupy smerujúce k prevencii vzniku stavebných odpadov, ich opätovnému použitiu a recyklácii, pričom osobitnú pozornosť venuje významu architektonického návrhu pri minimalizácii budúcej produkcie odpadu. Poukazuje na potenciál cirkulárneho dizajnu, informačného modelovania budov a navrhovania stavieb s dôrazom na ich celý životný cyklus. Zároveň zdôrazňuje potrebu opatrení podporujúcich efektívnejšie využívanie stavebných materiálov a napĺňanie cieľov klimatickej neutrality a obehového hospodárstva Európskej únie.

Čo môže odhaliť presné sledovanie priesakových vôd a prečo samotná evidencia zachyteného objemu nestačí? Článok vám ukáže, ktoré údaje sú rozhodujúce pri posudzovaní vodnej bilancie skládky. Získate prehľad o limitoch súčasných spôsobov nakladania s priesakovými vodami aj o možnostiach ich bezpečnejšieho spracovania. Nájdete v ňom podnety, ktoré môžu zefektívniť prevádzku skládok, kontrolu environmentálnych rizík aj budúce legislatívne rozhodovanie.

Legislatíva EÚ sa vyvíja, prepája a sprísňuje v každej oblasti. Tlak na schopnosť konkurencie vs sprísňujúce sa podmienky pre ochranu životného prostredia, opätovné využívanie zdrojov, udržateľnosť, obehovosť či dosiahnutie klimatickej neutrality ide naprieč sektormi. Posilňujú sa tiež ochrana, práva a postavenie spotrebiteľov. Množstvo povinností vytvára tlak na podnikateľské prostredie a absencia poradcu či environmentalistu sa už nemusí v budúcnosti na Slovensku vyplatiť. V príspevku sa dozviete, aké povinnosti vstúpili a vstupujú do platnosti v blízkom období.

Plasty sú všadeprítomnou súčasťou moderného života - od fliaš na vodu a nákupných tašiek až po palubné dosky automobilov. Keď sa však tieto výrobky vyhodia, ich recyklácia je mimoriadne náročná. Bežná recyklácia často vyžaduje, aby pracovníci alebo stroje roztriedili plasty podľa jednotlivých druhov, čo celý proces predražuje a komplikuje. Aj tieto problémy pomáhajú vysvetliť, prečo sa recykluje iba 9 % vyradených plastov. Približne 79 % končí na skládkach a ďalších 12 % sa spaľuje, pričom sa do atmosféry uvoľňuje oxid uhličitý.

Bežné meranie emisií pri priemyselných zdrojoch poskytuje dôležité údaje, no nemusí vždy zachytiť skutočnú mieru zaťaženia prostredia. Biomonitoring ponúka iný pohľad na kontamináciu prostredia. Článok približuje, prečo môže byť táto metóda dôležitým doplnkom legislatívneho monitorovania a aké informácie prináša pri hodnotení kontaminácie prostredia.

Nové pravidlá podľa nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR) sa začnú uplatňovať v celej Európskej únii a môžu posilniť jednotný trh s obalmi.

Zverejnené informácie:  zoznam žiadateľov, ktorí splnili podmienky, zoznam žiadateľov, ktorí nesplnili podmienky, metodická pomôcka o možnostiach použitia poskytnutého príspevku. Environmenálny fond písomne oboznámi obec o vybavení jej žiadosti o príspevok....

Triedený zber komunálnych odpadov prináša obciam a ďalším zapojeným subjektom aj konkrétne oznamovacie a zverejňovacie povinnosti. Ak obec, mesto alebo subjekt pôsobiaci na ich území vykonáva zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov, je dôležité vedieť, komu, čo a v akých lehotách treba oznámiť. Článok pomáha zorientovať sa v tom, ktoré údaje sa zasielajú Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov a ktoré sa zverejňujú na webovom sídle. Praktický prehľad lehôt a povinností môže obciam pomôcť predísť zbytočným pochybeniam aj sankciám.

Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia proti Chorvátsku prináša dôležité závery pre prax odpadového hospodárstva. Ukazuje, že označiť materiál za vedľajší produkt nestačí, ak jeho ďalšie použitie nie je isté, reálne a právne zabezpečené. Rovnako pripomína, že plány, posudky ani prípravné kroky nenahrádzajú skutočné odstránenie protiprávneho stavu. Prípad je významný aj preto, že Súdny dvor EÚ spojil dlhodobú nečinnosť štátu s vysokými finančnými sankciami.

Neoprávnené nakladanie s odpadmi môže mať pre páchateľov správnoprávne aj trestnoprávne následky. Článok pomáha rozlíšiť, kde je medzi nimi hranica a aké sankcie v praxi prichádzajú do úvahy. Zároveň upozorňuje na slabé miesta právnej úpravy, ktoré môžu znižovať preventívny účinok postihu. Vďaka rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky umožňuje lepšie pochopiť, ako sa pravidlá uplatňujú v konkrétnych prípadoch.

Nastavenie spravodlivého systému poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady predstavuje pre obce kľúčovú výzvu, pretože od neho závisí finančná udržateľnosť celého systému a motivácia obyvateľov triediť a znižovať množstvo odpadu. Čitateľ v článku získa praktický pohľad na to, kde sa končí predstava „platím len za to, čo vyhodím“ a kde sa začína povinnosť financovať celý systém odpadového hospodárstva. Text pomôže lepšie pochopiť, prečo samotný množstvový zber nemusí stačiť a prečo má paušálna zložka v systéme svoje miesto. Zároveň ukáže, aké sú limity spravodlivosti pri miestnych poplatkoch a na čo by si obec mala dať pozor pri ich nastavovaní.

Nariadenie o obaloch a odpade z obalov, známe pod skratkou PPWR, sa začína uplatňovať už za menej ako dva mesiace. Tento rozsiahly európsky predpis prináša nové požiadavky na obaly uvádzané na trh EÚ a postupne zmení spôsob, akým sa navrhujú, vyrábajú a uvádzajú do obehu. Hoci väčšina povinností nadobudne účinnosť až v nasledujúcich rokoch, niektoré do účinnosti vstupujú už od 12. augusta 2026. V tomto článku sa bližšie pozrieme práve na povinnosti, ktoré začnú platiť ako prvé.

Cieľom výzvy na prípravu a predloženie národného projektu je rozšírenie informačného systému odpadového hospodárstva - ISOH, ktoré je kľúčové pre splnenie zákonnej povinnosti MŽP SR vytvoriť a spravovať ISOH a zabezpečiť efektívnu správu, aktualizáciu a monitorovanie...

Opätovná použiteľnosť je princíp, ktorý funguje už roky. Svoje miesto si našiel v niektorých špecifických odvetviach či formátoch obalov. Jeho podmienky už máme ustanovené v národnej legislatíve, nariadenie PPWR ho však posúva do úplne iných rozmerov. Ako je nastavené teraz a ako by malo byť v blízkej budúcnosti, tak na to sa pozrieme v tomto článku.

Nové nariadenie o preprave odpadu 2024/1157 (ďalej „nariadenie“) sa začne uplatňovať postupne, najmä od 21. mája 2026, ale väčšina nových pravidiel o vývoze odpadu z EÚ sa bude uplatňovať od 21. mája 2027.

Je vykazovanie údajov o odpadoch pre slovenské obce administratívnym labyrintom? V praxi sa ukazuje, že áno. Obce sa pri podávaní štatistických výkazov a Ohlásení stretávajú s množstvom nejasností - od neúplných podkladov až po protichodné požiadavky na identifikáciu príjemcov odpadu. Procesné chyby pri výpočte miery triedenia pritom môžu ovplyvniť aj ekonomiku obce. Cieľom článku je pomenovať bariéry, ktoré bránia získavaniu čistých dát a poukázať na nutnosť zjednodušenia reportingu, snáď aj prostredníctvom funkčného informačného systému.