Odpady a odpadové hospodárstvo

Najvyšší správny súd SR sa v konaní sp. zn. 7 Sžik 3/2017 zaoberal otázkou, či podávanie šablónovitých žalôb a vyjadrení obsahujúcich námietky, ktoré zjavne nesúvisia s prejednávanou vecou, možno považovať za šikanózne alebo sledujúce zneužitie práva a z tohto dôvodu odmietnuť žalobu postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku[1].

Namiesto toho, aby sa výskumníci spoliehali na energeticky náročné reaktory pri vytváraní vysokých teplôt a tlaku, skúmajú pod zemou prirodzené teplo Zeme a sily pri varení amoniaku na hnojivo. V štúdii „proof-of-concept“, publikovanej v časopise Cell Press, výskumníci vytvorili amoniak zmiešaním vody obohatenej dusíkom s horninami bohatými na železo - bez akéhokoľvek vstupu energie alebo emisií CO2. Tento nový recept môže viesť k udržateľnejšej alternatíve k súčasným metódam, ktorá teoreticky chrlí dostatok amoniaku na 2,42 milióna rokov.

Článok poskytuje výklad k § 10, § 11 a § 12 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“).

Od 1. januára 2025 je účinná novela zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov[1]. Novelizovaná bola aj kritizovaná príloha č. 8 uvedeného zákona, v ktorej sú uvedené položky a prahové hodnoty. V článku sa pozrieme špecificky na časť odpadové hospodárstvo a porovnáme ho so stavom v Českej republike a samotnou smernicou o EIA.

Spoločenské, politické a ekonomické udalosti uplynulých piatich rokov zatienili problematiku potravinového odpadu v krajinách Európskej únie. Zabezpečenie dostatočného množstva kvalitných a cenovo dostupných potravín pre obyvateľov naďalej zostáva jedným zo základných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Limity prírodných a finančných zdrojov, pracovných kapacít agrosektora a negatívne účinky klimatickej zmeny spomaľujú rast poľnohospodárskej produkcie v EÚ. Existenčnou nevyhnutnosťou všetkých štátov EÚ je zabezpečiť, aby sa vyprodukované poľnohospodárske suroviny využili na potravinárske, krmovinárske a iné priemyselné účely. Dôležité je, aby vyrobené potravinárske výrobky spotrebitelia skonzumovali a nekončili ako odpad.

Predovšetkým pre stavovce predstavuje bisfenol A vážne nebezpečenstvo. Pre svoju schopnosť nahrádzať hormón bolo jeho používanie v minulosti limitované. Od polovice roka 2026 je v styku s potravinami úplne zakázaný. Jeho náhrada je však v istých prípadoch komplikovaná, a preto boli udelené výnimky. Posledný termín používania BPA v styku s potravinami v špecifických prípadoch je 20. január 2029.

Európsky parlament ako hlavný legislatívny orgán Európskej únie má tri základné právomoci, a to legislatívnu, kontrolnú a rozpočtovú právomoc. V článku sa zameriame na jeho legislatívnu právomoc, ako aj legislatívnu právomoc Rady EÚ, a teda schvaľovanie právnych predpisov EÚ počas roka 2024. Zameriame sa na predpisy týkajúce sa životného prostredia, ktorým sa parlament a Rada venovali v prvej polovici roku 2024, či už dané predpisy boli schválené a v akej podobe, ako aj na nové predpisy, ktorými sa zaoberali ku koncu roku 2024.

Tento príspevok poskytuje komplexný úvod do problematiky environmentálnej kriminality, s dôrazom na perspektívu legislatívy Európskej únie v boji proti tomuto fenoménu. Úvod predstavuje širokú škálu výziev spojených s environmentálnou kriminalitou a jej dopadom na životné prostredie a verejné zdravie. V nasledujúcej časti je environmentálna kriminalita definovaná z hľadiska trestného práva v Slovenskej republike. Príspevok sa potom zaoberá najbežnejšími a najzávažnejšími formami páchania environmentálnej kriminality. Pozornosť sa následne zameriava na využívanie moderných technológií, najmä bezpilotných lietadiel, a dostupných metód ako LiDAR a fotogrametria ako účinných nástrojov na detekciu a vyšetrovanie nelegálnych aktivít. V záverečnej časti sú identifikované aktuálne výzvy a budúce výhľady v boji proti environmentálnej kriminalite.

Batérie obsahujú chemické látky, ako sú olovo, ortuť a kadmium, ktoré môžu byť škodlivé, ak nie sú správne spracované. Taktiež rastúca popularita obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel zvyšuje dopyt po batériách, čo zintenzívňuje potrebu regulácie, ktorá zabezpečí, aby batérie boli vyrobené, používané a likvidované spôsobom, ktorý minimalizuje ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Článok poskytuje výklad k § 9 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“)

Dňa 5. novembra 2024 Rada Európskej únie hlasovala [1] o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) [2], ktorý si rozoberieme v článku.

Slovenská republika sa pripojila ku krajinám, ktorým záleží na udržateľnom rozvoji a minimalizácii klimatických zmien. V tejto súvislosti je podporovaný prechod od energetického využívania fosílnych palív, kde v roku 2023 sa na Slovensku ukončila ťažba uhlia, čím sa stala lídrom v tejto oblasti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Významným zdrojom energie môže byť aj palivo vyrobené z odpadu, či už v podobe tuhého druhotného paliva, alebo tuhého alternatívneho paliva, čím sa minimalizujú negatívne vplyvy odpadu a šetria neobnoviteľné zdroje v rámci princípov cirkulárnej ekonomiky.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predĺžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obec takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia, a poplatok za odpad.

Článok poskytuje výklad k § 8 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“).

Dňa 17. septembra 2024 Národa rada Slovenskej republiky v treťom čítaní schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z.o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov [1]. V článku budú predstavené samotné dôvody predloženia vládneho návrhu, súhrn a opis hlavných zmien, ktoré majú vplyv na samotné konanie. Bude predstavená aj zmena prílohy, ktorá sa vzťahuje na odpadové hospodárstvo.

Obce a mestá čelia náročnej úlohe, a to že musia splniť prísne kritériá odpadového zákona a súčasne znižovať náklady na odpadové hospodárstvo. Na medzinárodnej konferencii BIOODPADY 2024, ktorá sa konala koncom septembra v Piešťanoch, experti predstavili riešenie, ktoré môže byť prekvapivo jednoduché - zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností. Ako ukazujú analýzy, triedenie tohto odpadu môže znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu o viac ako 40 %.

Článok poskytuje výklad k § 5, § 6 a § 7 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o Environmentálnom fonde").

V predchádzajúcom čísle som zhrnula legislatívny balíček upravujúci oblasť chovu hospodárskych zvierat a v skratke uviedla základné požiadavky pre skladovanie a manipuláciu s hospodárskym hnojivom. V pokračovaní článku chcem ukázať, aké sú nové trendy v ustajnení hospodárskych zvierat a s tým spojená produkcia hospodárskeho hnojiva.

Norma ISO 14067, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), je základným kameňom v oblasti výpočtu a komunikácie o uhlíkovej stope. Tento komplexný rámec slúži ako nepostrádateľný nástroj pre organizácie, ktoré sa snažia presne kvantifikovať a informovať o vplyve svojich výrobkov na životné prostredie.

Naše mesto vybudovalo v niektorých lokalitách uzamykateľné podzemné kontajnery s objemom 5 000 litrov na komunálny odpad, v tom aj na zmesový komunálny odpad. Fyzické osoby bývajúce v danej lokalite, ako aj právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia podnikajúce v danej lokalite dostali čipy na otváranie podzemných kontajnerov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta o nakladaní s komunálnym odpadom sú právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktoré majú predajne/prevádzky v danej lokalite, povinné ukladať zmesový komunálny odpad do podzemných kontajnerov. Pre právnické osoby a fyzické osoby-podnikateľov máme zavedený nevážený množstevný zber zmesového komunálneho odpadu. Podzemné kontajnery nie sú vybavené zariadením na váženie odpadu. Obraciame sa na Vás so žiadosťou o usmernenie, ako vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad právnickým osobám a fyzickým-osobám podnikateľom, ktoré sú povinné ukladať komunálny odpad do podzemných kontajnerov, keďže platná právna úprava (zákon č. 582/2004 Z.z.) s takýmto systémom zberu komunálneho odpadu pri vyrubení/vypočítaní poplatku za komunálny odpad nepočíta. Pri neváženom zbere komunálneho odpadu sa podľa zákona č. 582/2004 Z.z. totiž vypočíta poplatok ako súčin sadzby poplatku, frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva. Nakoľko budovanie podzemných kontajnerov mestami predstavuje obrovský potenciál pre zlepšenie kvality verejných priestranstiev a udržiavanie čistoty v okolí podzemných kontajnerov, čím ďalej tým viac miest a obcí sa bude uberať touto cestou. Podľa nášho názoru by bolo nevyhnutné legislatívne upraviť aj tento spôsob ukladania komunálneho odpadu resp. legislatívne upraviť spôsob výpočtu poplatku pri neváženom ukladaní komunálneho odpadu do takýchto podzemných kontajnerov.