Obaly

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 z 19. decembra 2024 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (ďalej len „nariadenie o obaloch“) sa začne uplatňovať od augusta tohto roka a postupne prinesie pre hospodárske subjekty (zhotoviteľov obalov, dovozcov, distribútorov, poskytovateľov logistických služieb a iných) do praxe množstvo nových povinností a zmien. Na niektoré povinnosti sa vedia pripraviť vopred, iné budú postupne dopĺňané vykonávacími a delegovanými aktmi. Medzi ne by sa tento rok mali zaradiť aj vykonávacie akty k označovaniu obalov a označovaniu nádob na triedený zber odpadu z obalov, ktoré má Komisia prijať do 12. augusta 2026.

Mnoho slovenských firiem si ani neuvedomuje, že už len tým, že používajú alebo distribuujú obaly, nesú zákonnú zodpovednosť za ich evidenciu a recykláciu. Neznalosť pritom nie je ospravedlnením, pokuty môžu byť vysoké a problémy s úradmi či zahraničnými trhmi nepríjemné. Ako sa v spleti nových predpisov nestratiť a čo by mal dnes vedieť každý podnikateľ? Odpoveď nájdete v článku.

Nápojové kartóny sú dnes prezentované výrobcami ako recyklovateľné a environmentálne vhodné riešenie. Nové európske nariadenie o obaloch a odpade z obalov však zásadne mení pohľad na recyklovateľnosť. Otázka preto znie, aké miesto budú mať nápojové kartóny v obehovej ekonomike o 10 či 15 rokov?

Obaly a obalové materiály tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho života. Do rôznych obalov, z rôznych materiálov sa balia potraviny, nápoje, čistiace a pracie prostriedky, lieky, agrochemikálie, ale aj spotrebný tovar, elektronika, stavebné materiály, nábytok atď. Ako sa vzájomne líšia balené materiály, tak sa líšia aj použité obaly, a to nielen z hľadiska tvaru a formy, ale hlavne z hľadiska použitých materiálov. Ich paleta je pritom veľmi pestrá - papier, kartón, sklo, plasty, drevo či plech. Obaly sú v podstate jednorazové, jednoúčelové výrobky s krátkou dobou životnosti. Aj preto obaly a obalové materiály tvoria relatívne najväčší podiel v komunálnom odpade.

Nariadenie o obaloch a odpade z obalov prináša revolúciu v obalovom priemysle. Jeho uplatňovanie je síce naplánované až od polovice budúceho roka, ale na zmeny, ktoré prináša, sa treba vopred pripraviť. Medzi takéto zmeny patrí aj samotné určenie pôsobnosti nariadenia, a teda zadefinovanie si, na ktoré výrobky sa vzťahovať nebude a na ktoré áno, keďže následne na tieto obaly nadväzujú dodatočné povinnosti týkajúce sa hlavne dizajnu obalu, ale aj označovania. Práve preto sa v tomto článku pozrieme bližšie na samotný pojem obal.

Plasty predstavujú veľmi veľkú skupinu polymérov na organickej báze s rôznymi chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami. Vlastnosti všetkých plastových materiálov sa môžu meniť a zlepšovať použitím prísad (napríklad farbivá, zmäkčovadlá, stabilizátory, spomaľovače horenia, nadúvadlá a biocídy), ktoré však môžu byť na báze nebezpečných látok [1] . Poznatky vedy, výskumu a praxe pribúdajú. Produkcia plastov výrazne neklesá. Ambicióznosť posledných legislatívnych zmien v EÚ preto možno chápať. Otázkou je, ako dosiahneme konkrétne ciele a či ostaneme v ekonomickej udržateľnosti v porovnaní s environmentálnym prínosom.

Nová štúdia ukázala, že materiály na bio báze môžu predstavovať väčšie zdravotné riziko pre niektoré z najdôležitejších druhov planéty ako bežné plasty, ktoré majú nahradiť.

V súčasnosti nerezonuje v oblasti životného prostredia nič viac ako klimatická kríza a boj s ňou, emisie skleníkových plynov, otepľovanie planéty či znižovanie uhlíkovej stopy a obsahu CO2 v atmosfére. Zelená ekonomika a cirkulárna ekonomika hovoria nielen o potrebe využívať obnoviteľné zdroje energií a surovín, viac recyklovať, a tým využívať odpad ako druhotnú surovinu, ale tiež hovoria o „blízkosti“ jednotlivých uzlov životného cyklu výrobkov, a tým o znižovaní dopravných a prepravných trás, ako o jedenej z foriem znižovania emisií a podielu CO2 v atmosfére. Týka sa to všetkých foriem dopravy a hlavne prepravy surovín a tovarov na (niekedy zbytočne) dlhé vzdialenosti.

EU deforestation regulation - tzv. EUDR [1] (ďalej „nariadenie“ alebo „EUDR“) je platné od 29. júna 2023 a jeho cieľom je predchádzať odlesňovaniu, keďže odlesňovanie v značnej miere negatívne ovplyvňuje životné prostredie, čo nezapadá do plánov a cieľov Európskej únie v zmysle zelenej udržateľnej budúcnosti. Vďaka tomuto nariadeniu by sa malo ušetriť 248 000 hektárov lesa, ktoré by inak do roku 2030 mohli byť odlesnené.

Mnohé novinky, nové zákony a nariadenia sa rodia dlho a ťažko, a až čas potvrdí ich správnosť, opodstatnenosť, ale niekedy aj potrebu korekcie, úpravy, novelizácie. V tomto smere je dobrým, takmer čítankovým príkladom zálohový systém pre niektoré nápojové obaly - PET fľaše a plechovky. O snahách zálohovať PET nápojové fľaše sa začalo hovoriť už v roku 2001 po prijatí zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ním vytvoreného Recyklačného fondu. Boli predkladané viaceré projekty na financovanie zálohového systému z prostriedkov fondu, hľadali sa rôzne modely overené niekde v zahraničí. Dlhoročná snaha našla konkrétnu podobu až v roku 2019 v podobe zákona č. 302/2019 Z.z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O komplikovanosti problematiky svedčí aj to, že platnosť zákona sa posunula z roku 2022 až na rok 2023, pričom v súčasnosti sa už pripravuje jeho novelizácia. Vzniká preto otázka, či je už potrebná?

EUDR alebo nariadenie o odlesňovaní je ďalší doplnok európskej legislatívy, ako dosiahnuť krajšiu a zelenšiu Európu. Článok sa zameriava na jednotlivé ustanovenia nariadenia, a to na aké komodity a spoločnosti sa nariadenie vzťahuje, ich povinnosti, poukazuje na ešte nevyjasnené oblasti vrátane bližšieho pohľadu na problematiku obalov.

Obaly sú kľúčové pre moderné obehové hospodárstvo, no zároveň predstavujú environmentálnu výzvu. Článok analyzuje dynamiku rozšírenej zodpovednosti výrobcov v EÚ zameriavajúc sa na legislatívne požiadavky, inovácie v obalových materiáloch a harmonizáciu pravidiel na jednotnom trhu. Skúma aktuálne trendy v udržateľnosti, recyklácii a znižovaní obalového odpadu, ako aj nové regulačné opatrenia, ktoré formujú budúcnosť obalového priemyslu.

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Slováci vyprodukujú ročne takmer 500 kg odpadu na osobu, a tento objem každoročne rastie. Po prijatí rôznych legislatívnych opatrení sa možno mení zloženie a štruktúra vznikajúceho odpadu, ale na celkový objem to nemá zásadný vplyv. Z hľadiska dopadu na obyvateľov je zaujímavý najmä komunálny odpad, pretože náklady na nakladanie s ním majú na nich priamy dopad. Nárast poplatkov za komunálny odpad malo zmierniť zavedenie jeho separovaného zberu a samostatný zber a „odber“ niektorých komodít, ktoré v minulosti často končili v komunálnom odpade. Zdá sa však, že ani rozširovanie sortimentov triedeného zberu neprináša očakávané znižovanie poplatkov.

Príspevok analyzuje súčasný stav nakladania s plastovými odpadmi na Slovensku, v Európskej únii a v globálnom priestore. Autor sa zamýšľa nad efektívnosťou súčasných prístupov k nakladaniu s plastovým odpadom a skúma možnosti rozvoja terajších a nových technológií v oblasti recyklácie plastového odpadu.

Príspevok sa venuje § 8, § 9, § 10 a § 11 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“).

Ciele znižovania spotreby ľahkých plastových tašiek boli stanovené už v roku 2015 so začiatkom vykazovania v roku 2018. Ich nastaveniu predchádzali štúdie zamerané na výrobný sektor, posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov rôznych politík na zníženie množstva plastových tašiek na jedno použitie [1]. Nasledovali ich štúdie posúdenia životného cyklu (LCA) [2, 3, 4], ďalej vplyvu oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie, po ktorom prišiel zákaz uvedenia takýchto tašiek na trh [5, 6]. V súčasnosti sa štúdie zaoberajú biodegradovateľnými alternatívami [7]. Z hľadiska vplyvu a dopadu na životné prostredie sa v hierarchii odpadového hospodárstva uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu. Ako to s cieľmi v znižovaní spotreby ľahkých plastových tašiek vyzerá na Slovensku a ako v členských štátoch EÚ?

Príspevok sa venuje § 7 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorý podrobne rozoberá povinnosti správcu zálohového systému.

V posledných rokoch dochádza k skracovaniu intervalov pre sprísňovanie odpadovej legislatívy. V tesnom závese odpadového balíka priniesla Európska komisia návrh smernice o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Opatrenia a zvýšené ciele opätovného použitia a recyklácie, monitoringu či znižovanie spotreby určitých plastových výrobkov a iné ešte nestihli prísť do praxe a už je tu návrh nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov, ktorý je opäť prísnejší. Pre dosiahnutie opatrení a cieľov zameraných aj v prospech obehovosti núti výrobcov zamerať sa na dizajn obalov, ktorý je jednou z dôležitých fáz udržateľnosti a prechodu na obehové hospodárstvo.

Príspevok sa venuje § 6 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorý sa podrobne venuje správcovi zálohového systému.