Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Pracovná disciplína zamestnanca (I.)

Dátum: Rubrika: Poznatky z praxe Zo seriálu: Pracovná disciplína zamestnanca

Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou je najbežnejším spôsobom výkonu závislej práce. Pracovnou zmluvou sa zakladá záväzkový vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom obe strany zmluvného vzťahu by mali pred vstupom do zmluvného vzťahu poznať legislatívu a oboznámiť sa so všetkými právami a povinnosťami, ktoré im pred uzavretím pracovnej zmluvy, počas jej trvania, ba dokonca aj po jej vypovedaní vznikajú a sú povinní ich dodržiavať.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) garantuje pre fyzické osoby právo na prácu, pričom toto základné právo je garantované priamo v ustanovení § 1 tohto zákona bez ohľadu na akúkoľvek diskrimináciu.

Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p.

Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

Pracovnoprávny vzťah môže vznik­núť jedine so súhlasom fyzickej osoby – budúceho zamestnanca a budúceho zamestnávateľa, čiže nikoho nemožno nútiť, aby vstupoval do pracovnoprávnych vzťahov. Napríklad ani súd v trestnom konaní nemôže odsúdiť páchateľa na trest povinnej práce bez výslovného súhlasu odsúdeného. Táto tendencia súvisí aj s historickým vývojom a demokratickým spoločensko-politickým zriadením, z ktorého vyplýva, že nemožno niekoho poslať na nútené práce, predsa len doba gulagov a pracovných táborov pominula.

Základné zásady Zákonníka práce vyjadrené v Čl. 1 až 11, ktoré sú jeho základným pilierom garantujú, že výkon práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, garantujú zamestnancom mzdu za vykonanú prácu a poukazujú na zákaz diskriminácie a na skutočnosť, že ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie, pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky.

Ešte pred uzavretím pracovnej zmluvy vstupujú budúci zamestnanec a zamestnávateľ do tzv. predzmluvných vzťahov, na ktoré zákon výslovne v ustanovení § 41 Zákonníka práce „pamätá“. Podstatou predzmluvných vzťahov je určitá informačná povinnosť zo strany zamestnávateľa voči svojmu budúcemu zamestnancovi.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály