Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnanca za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.
Právna úprava náhrady škody obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") sa v pracovnoprávnych vzťahoch nepoužije, keďže zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") upravuje náhradu škody komplexne. To však neplatí v prípade ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sa použijú na pracovnoprávne vzťahy. Ak pôjde o výkon práce vo verejnom záujme, použijú sa aj príslušné ustanovenia zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len "zákon o výkone práce vo verejnom záujme").
Zákonník práceupravuje
všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu (§ 179 ods. 1) a osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu
, t.j. zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 - 184), a zodpovednosť zamestnanca