Odpady

Ide o výzvu s kódom PSK-MZP-037-2025-DV-EFRR, ktorá bola vyhlásená Ministerstvom životného prostredia SR v septembri 2025.

Schválený zákon č. 273/2025 Z. z., ktorým ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prináša zmeny v 44 novelizačných bodoch.

Pozornosť venovaná znižovaniu potravinového odpadu v potravinárskom odvetví a v maloobchode predstavuje príležitosti pre zvýšenie potravinovej bezpečnosti, ochranu prírodných zdrojov a zmiernenie nepriaznivých účinkov na klímu. Nespotrebované potraviny dopravované na skládky produkujú metán, ktorý má o 25 % silnejšie účinky ako oxid uhličitý. V celosvetovom meradle sa potravinový odpad podieľa 10 % na celkových emisiách oxidu uhličitého. Najväčšie množstvo potravinového odpadu nevzniká v rámci jednotlivých potravinárskych podnikov, ale je výsledkom vzájomného pôsobenia iných faktorov. V príspevku uvedieme niekoľko konkrétnych príkladov postupov a nápadov zameraných na redukciu potravinového odpadu, ktoré uplatňujú významné potravinárske a maloobchodné potravinárske spoločnosti.

Cieľom výzvy je zvýšenie kapacity zariadení na prípravu odpadov na opätovné použitie a recykláciu odpadov, a to najmä v súlade s platnými strategickými dokumentami pre odpadové hospodárstvo v Slovenskej republike.

Príspevok sa zameriava na prostredie územnej samosprávy, ktoré dlhodobo zápasí s rastúcimi nákladmi na riadenie odpadového hospodárstva a zodpovedné nakladanie s komunálnym odpadom. Príkladom v uvedených súvislostiach môže byť Španielsko, ktoré pred niekoľkými rokmi zmenilo právnu úpravu nakladania s odpadmi a do legislatívy zakotvilo požiadavku zavádzania digitálnych technológií, resp. systémov umelej inteligencie. Na príkladoch z Valencie sa príspevok snaží analyzovať potenciálne výhody využívania systémov umelej inteligencie v oblasti odpadového hospodárstva v komunálnom priestore a praxi.

Znečisťovanie životného prostredia odpadom nie je len problém súčasnosti. Dopyt po surovinách, výrobkoch, obaloch rovná sa jeho produkcii. Koniec životnosti výrobku či obalu by mal vyústiť k zamysleniu, ako s týmto odpadom ďalej nakladať - pre spotrebiteľa ako ho vytriediť, aby sa z neho pozitívne využilo čo najviac. V ideálnom svete to znamená, aby sa najprv odpadu predišlo, opätovne sa použil, opravil, potom správne vytriedil a následne zrecykloval, premenil na energiu a až v poslednej možnosti skládkoval. A potom je tu tá časť behaviorálna. Princípom, že odpad na zem nepatrí, rozumie väčšina. A aj napriek tomu vidíme okolo seba ohorky, obaly od pochutín až po nezákonne umiestnený odpad, ľudovo nazývaný „čierne skládky“.

Takmer denne sa rozoberajú rôzne témy z oblasti ekológie a životného prostredia. Analyzujú sa problémy, hľadajú sa riešenia, ako pomôcť prírode, životnému prostrediu, prijímajú sa rôzne legislatívne opatrenia. V centre pozornosti sú aj odpady, ich narastajúci objem, cesty a opatrenia na jeho znižovanie, viac či menej úspešné riešenia. Tie bežného občana zaujímajú najmä v súvislosti s komunálnym odpadom a vplyvom na výšku poplatkov. Sú však aj iné odpady, ktoré tiež „produkujú“ občania, ale za tie (zatiaľ) neplatia.

Na produkciu potravinárskych výrobkov pre zabezpečenie výživy obyvateľstva sa vynakladajú značné finančné, prírodné a pracovné zdroje. Aj nespotrebované potraviny, ktoré skončili ako odpad, na výrobu potrebovali poľnohospodársku pôdu, hospodárske zvieratá, vodné zdroje, hnojivá, chemické ochranné prostriedky, energetické zdroje a pracovné sily. Najväčší objem potravinového odpadu generujú spotrebitelia. Podobný vývoj tvorby potravinového odpadu preukazujú predovšetkým priemyselne vyspelé štáty sveta. Výrazné zníženie množstva nespotrebovaných potravinárskych výrobkov v týchto krajinách bude mať priaznivé ekonomické, environmentálne a sociálne efekty v celosvetovom meradle. V príspevku identifikujeme príčiny vzniku potravinového odpadu v poslednej fáze dodávateľského reťazca - spotrebiteľskej a predostrieme možnosti zníženia množstva nespotrebovaných potravín.

Online stretnutie s podnikateľskými subjektmi v rámci konzultácií k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., sa uskutoční 7. augusta 2025.

Príspevok sa zameriava na efektívnosť nakladania s odpadmi v kontexte zavádzania systémov umelej inteligencie. Vymedzuje systémy umelej inteligencie z právneho hľadiska a následne sa zameriava na oblasti odpadového hospodárstva, v ktorých sa zavádzanie nových technológií ukazuje ako environmentálne a zároveň finančne efektívne. V závere spomína aj príklady dobrej praxe využitia systémov v oblasti nakladania s komunálnym odpadom.

Nariadenie o obaloch a odpade z obalov prináša revolúciu v obalovom priemysle. Jeho uplatňovanie je síce naplánované až od polovice budúceho roka, ale na zmeny, ktoré prináša, sa treba vopred pripraviť. Medzi takéto zmeny patrí aj samotné určenie pôsobnosti nariadenia, a teda zadefinovanie si, na ktoré výrobky sa vzťahovať nebude a na ktoré áno, keďže následne na tieto obaly nadväzujú dodatočné povinnosti týkajúce sa hlavne dizajnu obalu, ale aj označovania. Práve preto sa v tomto článku pozrieme bližšie na samotný pojem obal.

O vybavení žiadosti o poskytnutie príspevku Enfironmentálny fond písomne oboznámi obec do 31. júla.

Elektronická evidencia je základom efektívneho množstvového zberu odpadu. Umožňuje samosprávam presne sledovať, kto koľko odpadu vyprodukuje, spravodlivo nastaviť poplatky a efektívne riadiť celé odpadové hospodárstvo. Výhody však prináša aj občanom a zberovým spoločnostiam. Vďaka aktuálnej výzve môžu mestá a obce tento systém zaviesť s podporou z dotácií.

Potravinový odpad vzniká vo všetkých etapách výroby a spotreby v rámci celého potravinového reťazca: v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárskom priemysle, doprave, veľkoobchode a maloobchode, stravovacích službách a domácnostiach. V príspevku zameriame pozornosť na odvetvia maloobchodu a gastronomických služieb, kde sa tvorí takmer 1/5 z celkového objemu potravinového odpadu. Uvedieme príklady opatrení aplikované v maloobchode a stravovacích službách niektorých priemyselne vyspelých krajín, ktoré prispievajú k zníženiu potravinového odpadu. Predajcovia potravín, poskytovatelia stravovacích služieb, štátna správa a v neposlednom rade samotní spotrebitelia musia zvýšiť úsilie pri zavádzaní a využívaní opatrení na znižovanie potravinového odpadu.

Článok analyzuje, kedy podľa platnej legislatívy ide o odpad a kedy o odpad naopak nejde, ako aj hlavné legislatívne možnosti zmeny režimu z odpadu na surovinu vrátane dostupnej judikatúry.

Spoločenské, politické a ekonomické udalosti uplynulých piatich rokov zatienili problematiku potravinového odpadu v krajinách Európskej únie. Zabezpečenie dostatočného množstva kvalitných a cenovo dostupných potravín pre obyvateľov naďalej zostáva jedným zo základných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Limity prírodných a finančných zdrojov, pracovných kapacít agrosektora a negatívne účinky klimatickej zmeny spomaľujú rast poľnohospodárskej produkcie v EÚ. Existenčnou nevyhnutnosťou všetkých štátov EÚ je zabezpečiť, aby sa vyprodukované poľnohospodárske suroviny využili na potravinárske, krmovinárske a iné priemyselné účely. Dôležité je, aby vyrobené potravinárske výrobky spotrebitelia skonzumovali a nekončili ako odpad.

Najvyšší správny súd SR sa v konaní sp. zn. 7 Sžik 3/2017 zaoberal otázkou, či podávanie šablónovitých žalôb a vyjadrení obsahujúcich námietky, ktoré zjavne nesúvisia s prejednávanou vecou, možno považovať za šikanózne alebo sledujúce zneužitie práva a z tohto dôvodu odmietnuť žalobu postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku[1].

Briketovanie materiálov, výrobných zvyškov a odpadu je efektívna metóda recyklácie a manažmentu odpadu, ktorá premieňa sypké materiály na husté, kompaktné brikety. Tento proces zlepšuje manipuláciu s materiálom, znižuje potrebu skladovacieho priestoru a optimalizuje logistiku prepravy. Široko sa uplatňuje vo viacerých odvetviach vrátane kovovýroby, poľnohospodárstva a produkcie biomasy. Premena vedľajších produktov a odpadu na opätovne použiteľné alebo spaľovateľné brikety prináša environmentálne a ekonomické výhody. Briketovanie tiež pomáha znižovať náklady na likvidáciu odpadu a podporuje udržateľné výrobné postupy. Minimalizovaním environmentálnej stopy odpadu zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní priemyselného dopadu na životné prostredie. Táto technológia je v súlade s princípmi obehového hospodárstva, ktoré sa snažia maximalizovať efektivitu zdrojov a minimalizovať produkciu odpadu. Priemyselné odvetvia profitujú nielen zo zníženia odpadu, ale aj zo vzniku hodnotných vedľajších produktov, ktoré možno opätovne použiť alebo predať. Briketovanie tiež prispieva k úsporám energie a čistejšiemu výrobnému procesu. Pomáha priemyslom plniť environmentálne predpisy a zlepšovať celkovú udržateľnosť. V tomto príspevku sú uvedené detaily a skúsenosti nemeckého výrobcu hydraulických briketovacích lisov, RUF („Ruf Maschinenbau GmbH & Co. KG“), s briketovaním materiálov, výrobných zvyškov a odpadu. Ich odborné znalosti sú široko uznávané v rôznych sektoroch.

Odpady nie sú zďaleka len záťažou pre človeka a okolie. Je možné ich opätovne využívať. Na ďalšie využitie samotných vecí tvoriacich odpad ako zdroj surovín alebo ako zdroj energie obsiahnutej v hmote odpadu. Aké majú tieto spôsoby využitia odpadov pravidlá? A majú vôbec nejaké?

Množstvový zber odpadu pomáha samosprávam znižovať náklady na odpadové hospodárstvo, zlepšovať ich výsledky v triedení a umožňuje pre obyvateľov zaviesť spravodlivé poplatky podľa toho, koľko odpadu vyprodukujú. V množstvovom zbere sa dá využiť viacero moderných technológií, ktoré sú pre samosprávy dostupné aj na Slovensku. U nás sa však systém označovaný ako PAYT, teda plať za to, čo vyhodíš, rozbieha pomaly. Naopak v Taliansku sa aktívne využíva už niekoľko rokov a za ten čas sa talianske regióny dostali medzi európsku špičku.