Odpady

Príspevok sa zaoberá rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktoré bolo impulzom k poslednej veľkej novele zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“). Príspevok zároveň zohľadňuje judikatúru Súdneho dvora EÚ v prípade iných členských štátov, ktoré si za obdobných okolností neplnili povinnosti vyplývajúce z európskej odpadovej legislatívy.

Ako spoločnosť sa vyvíjame. Niekedy posúvame vpred, inokedy stojíme alebo aj bohužiaľ cúvame. To, čo by bolo kedysi spoločensky nemysliteľné, sa stalo bežným a v modernej spoločnosti treba na to reagovať. Medzi túto potrebu sa zaradilo aj vysporiadanie sa s voľne pohodenými jednorazovými plastmi, konkrétne pokrytie potrebných nákladov na nakladanie s týmto odpadom a na čistenie prostredia znečisteného odpadom od konkrétnych odpadov z jednorazových plastových výrobkov uvedených na trh.

S rastom počtu obyvateľov žijúcich v mestách sa prirodzene zväčšuje množstvo spotrebovaných a nespotrebovaných potravín. Predstavitelia miest stoja pred dilemou zabezpečovania prístupu kvalitných potravín a vyvážených stravovacích služieb pre všetkých rezidentov a požiadavkou na znižovanie potravinového odpadu. Napriek zložitému rozhodovaniu mestské zastupiteľstvá disponujú pomerne širokými možnosťami ovplyvňovania ponuky vyváženej výživnej stravy, redukcie a spracovania potravinového odpadu.

Mnoho slovenských firiem si ani neuvedomuje, že už len tým, že používajú alebo distribuujú obaly, nesú zákonnú zodpovednosť za ich evidenciu a recykláciu. Neznalosť pritom nie je ospravedlnením, pokuty môžu byť vysoké a problémy s úradmi či zahraničnými trhmi nepríjemné. Ako sa v spleti nových predpisov nestratiť a čo by mal dnes vedieť každý podnikateľ? Odpoveď nájdete v článku.

Článok sa venuje problematike povinnej evidencie odpadov na Slovensku a jej súladu s novými požiadavkami na vykazovanie udržateľnosti podnikov podľa európskej legislatívy. Autor analyzuje právne povinnosti držiteľov odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) a vykonávacích vyhlášok, pričom poukazuje na limity súčasného systému vedenia evidencie a ohlasovania údajov. Ten síce zabezpečuje štatistické dáta pre štátne orgány, no nepokrýva v plnom rozsahu informácie, ktoré firmy budú musieť povinne zverejňovať v rámci vykazovania o udržateľnosti - najmä údaje o finálnych metódach zhodnocovania a zneškodňovania odpadu. Pôvodca odpadu tieto dáta často nepozná, keďže jeho odpad prechádza cez sprostredkovateľov alebo zberné dvory, kde sa mieša s inými odpadmi. Legislatíva síce umožňuje tieto informácie od odberateľov vyžiadať, no ide o administratívne náročný proces. Nová vyhláška účinná od roku 2026 zavádza podrobnú priebežnú elektronickú evidenciu a nahlasovanie údajov, čo zlepší tok dát smerom k štátu, avšak nezabezpečí plnohodnotnú informovanosť podnikov o finálnom nakladaní s ich odpadom.

Dňa 1. októbra 2025 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [1] . Následne bol schválený návrh vyhlásený 21. októbra 2025 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako zákon č. 273/2025 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [2] .

Ide o výzvu s kódom PSK-MZP-037-2025-DV-EFRR, ktorá bola vyhlásená Ministerstvom životného prostredia SR v septembri 2025.

Schválený zákon č. 273/2025 Z. z., ktorým ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prináša zmeny v 44 novelizačných bodoch.

Pozornosť venovaná znižovaniu potravinového odpadu v potravinárskom odvetví a v maloobchode predstavuje príležitosti pre zvýšenie potravinovej bezpečnosti, ochranu prírodných zdrojov a zmiernenie nepriaznivých účinkov na klímu. Nespotrebované potraviny dopravované na skládky produkujú metán, ktorý má o 25 % silnejšie účinky ako oxid uhličitý. V celosvetovom meradle sa potravinový odpad podieľa 10 % na celkových emisiách oxidu uhličitého. Najväčšie množstvo potravinového odpadu nevzniká v rámci jednotlivých potravinárskych podnikov, ale je výsledkom vzájomného pôsobenia iných faktorov. V príspevku uvedieme niekoľko konkrétnych príkladov postupov a nápadov zameraných na redukciu potravinového odpadu, ktoré uplatňujú významné potravinárske a maloobchodné potravinárske spoločnosti.

Cieľom výzvy je zvýšenie kapacity zariadení na prípravu odpadov na opätovné použitie a recykláciu odpadov, a to najmä v súlade s platnými strategickými dokumentami pre odpadové hospodárstvo v Slovenskej republike.

Príspevok sa zameriava na prostredie územnej samosprávy, ktoré dlhodobo zápasí s rastúcimi nákladmi na riadenie odpadového hospodárstva a zodpovedné nakladanie s komunálnym odpadom. Príkladom v uvedených súvislostiach môže byť Španielsko, ktoré pred niekoľkými rokmi zmenilo právnu úpravu nakladania s odpadmi a do legislatívy zakotvilo požiadavku zavádzania digitálnych technológií, resp. systémov umelej inteligencie. Na príkladoch z Valencie sa príspevok snaží analyzovať potenciálne výhody využívania systémov umelej inteligencie v oblasti odpadového hospodárstva v komunálnom priestore a praxi.

Znečisťovanie životného prostredia odpadom nie je len problém súčasnosti. Dopyt po surovinách, výrobkoch, obaloch rovná sa jeho produkcii. Koniec životnosti výrobku či obalu by mal vyústiť k zamysleniu, ako s týmto odpadom ďalej nakladať - pre spotrebiteľa ako ho vytriediť, aby sa z neho pozitívne využilo čo najviac. V ideálnom svete to znamená, aby sa najprv odpadu predišlo, opätovne sa použil, opravil, potom správne vytriedil a následne zrecykloval, premenil na energiu a až v poslednej možnosti skládkoval. A potom je tu tá časť behaviorálna. Princípom, že odpad na zem nepatrí, rozumie väčšina. A aj napriek tomu vidíme okolo seba ohorky, obaly od pochutín až po nezákonne umiestnený odpad, ľudovo nazývaný „čierne skládky“.

Takmer denne sa rozoberajú rôzne témy z oblasti ekológie a životného prostredia. Analyzujú sa problémy, hľadajú sa riešenia, ako pomôcť prírode, životnému prostrediu, prijímajú sa rôzne legislatívne opatrenia. V centre pozornosti sú aj odpady, ich narastajúci objem, cesty a opatrenia na jeho znižovanie, viac či menej úspešné riešenia. Tie bežného občana zaujímajú najmä v súvislosti s komunálnym odpadom a vplyvom na výšku poplatkov. Sú však aj iné odpady, ktoré tiež „produkujú“ občania, ale za tie (zatiaľ) neplatia.

Na produkciu potravinárskych výrobkov pre zabezpečenie výživy obyvateľstva sa vynakladajú značné finančné, prírodné a pracovné zdroje. Aj nespotrebované potraviny, ktoré skončili ako odpad, na výrobu potrebovali poľnohospodársku pôdu, hospodárske zvieratá, vodné zdroje, hnojivá, chemické ochranné prostriedky, energetické zdroje a pracovné sily. Najväčší objem potravinového odpadu generujú spotrebitelia. Podobný vývoj tvorby potravinového odpadu preukazujú predovšetkým priemyselne vyspelé štáty sveta. Výrazné zníženie množstva nespotrebovaných potravinárskych výrobkov v týchto krajinách bude mať priaznivé ekonomické, environmentálne a sociálne efekty v celosvetovom meradle. V príspevku identifikujeme príčiny vzniku potravinového odpadu v poslednej fáze dodávateľského reťazca - spotrebiteľskej a predostrieme možnosti zníženia množstva nespotrebovaných potravín.

Online stretnutie s podnikateľskými subjektmi v rámci konzultácií k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., sa uskutoční 7. augusta 2025.

Príspevok sa zameriava na efektívnosť nakladania s odpadmi v kontexte zavádzania systémov umelej inteligencie. Vymedzuje systémy umelej inteligencie z právneho hľadiska a následne sa zameriava na oblasti odpadového hospodárstva, v ktorých sa zavádzanie nových technológií ukazuje ako environmentálne a zároveň finančne efektívne. V závere spomína aj príklady dobrej praxe využitia systémov v oblasti nakladania s komunálnym odpadom.

Nariadenie o obaloch a odpade z obalov prináša revolúciu v obalovom priemysle. Jeho uplatňovanie je síce naplánované až od polovice budúceho roka, ale na zmeny, ktoré prináša, sa treba vopred pripraviť. Medzi takéto zmeny patrí aj samotné určenie pôsobnosti nariadenia, a teda zadefinovanie si, na ktoré výrobky sa vzťahovať nebude a na ktoré áno, keďže následne na tieto obaly nadväzujú dodatočné povinnosti týkajúce sa hlavne dizajnu obalu, ale aj označovania. Práve preto sa v tomto článku pozrieme bližšie na samotný pojem obal.

O vybavení žiadosti o poskytnutie príspevku Enfironmentálny fond písomne oboznámi obec do 31. júla.

Elektronická evidencia je základom efektívneho množstvového zberu odpadu. Umožňuje samosprávam presne sledovať, kto koľko odpadu vyprodukuje, spravodlivo nastaviť poplatky a efektívne riadiť celé odpadové hospodárstvo. Výhody však prináša aj občanom a zberovým spoločnostiam. Vďaka aktuálnej výzve môžu mestá a obce tento systém zaviesť s podporou z dotácií.

Potravinový odpad vzniká vo všetkých etapách výroby a spotreby v rámci celého potravinového reťazca: v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárskom priemysle, doprave, veľkoobchode a maloobchode, stravovacích službách a domácnostiach. V príspevku zameriame pozornosť na odvetvia maloobchodu a gastronomických služieb, kde sa tvorí takmer 1/5 z celkového objemu potravinového odpadu. Uvedieme príklady opatrení aplikované v maloobchode a stravovacích službách niektorých priemyselne vyspelých krajín, ktoré prispievajú k zníženiu potravinového odpadu. Predajcovia potravín, poskytovatelia stravovacích služieb, štátna správa a v neposlednom rade samotní spotrebitelia musia zvýšiť úsilie pri zavádzaní a využívaní opatrení na znižovanie potravinového odpadu.