doc. JUDr. Michal Maslen, PhD.

Príspevok sa zameriava na možnosti využitia systémov umelej inteligencie pri prechode na modely cirkulárnej ekonomiky. V úvode príspevok analyzuje súčasný stav problematiky nakladania s odpadom. Následne porovnáva lineárne a cirkulárne modely ekonomiky a v ďalších častiach analyzuje výhody a riziká využitia systémov umelej inteligencie pri prechode na obehové hospodárstvo.

Príspevok sa zameriava na prostredie územnej samosprávy, ktoré dlhodobo zápasí s rastúcimi nákladmi na riadenie odpadového hospodárstva a zodpovedné nakladanie s komunálnym odpadom. Príkladom v uvedených súvislostiach môže byť Španielsko, ktoré pred niekoľkými rokmi zmenilo právnu úpravu nakladania s odpadmi a do legislatívy zakotvilo požiadavku zavádzania digitálnych technológií, resp. systémov umelej inteligencie. Na príkladoch z Valencie sa príspevok snaží analyzovať potenciálne výhody využívania systémov umelej inteligencie v oblasti odpadového hospodárstva v komunálnom priestore a praxi.

Príspevok sa zameriava na efektívnosť nakladania s odpadmi v kontexte zavádzania systémov umelej inteligencie. Vymedzuje systémy umelej inteligencie z právneho hľadiska a následne sa zameriava na oblasti odpadového hospodárstva, v ktorých sa zavádzanie nových technológií ukazuje ako environmentálne a zároveň finančne efektívne. V závere spomína aj príklady dobrej praxe využitia systémov v oblasti nakladania s komunálnym odpadom.

Príspevok analyzuje výhody a potenciál recyklácie skla a sklenených materiálov. V úvodnej časti poukazuje na environmentálne benefity uvedeného procesu. Po uvedenej analýze sa autor venuje právnym aspektom recyklácie. Ďalšie časti príspevku sa zameriavajú na reálnu mieru triedeného zberu a recyklácie sklenených obalov v Európskej únii a na Slovensku.

Príspevok analyzuje vývoj poznatkov v oblasti posudzovania mikroplastov. Zameriava sa na výskyt uvedených častíc v ekosystémoch a vo svetovom oceáne. Zároveň zhŕňa doterajšie poznatky o vplyvoch uvedených odpadov na ľudské zdravie a ľudské telo a taktiež na iné živé súčasti prírody a krajiny.

Príspevok sa zameriava na potenciál stavebného odpadu v oblasti cirkulárnej ekonomiky a predovšetkým cirkulárneho stavebníctva. Analýza sa sústreďuje predovšetkým na prostredie Európy a EÚ. Zároveň zahŕňa mieru vplyvu krízy a pandémie COVID-19 na sektor stavebníctva a nakladanie so stavebným odpadom a taktiež vplyv vojny na Ukrajine na tvorbu odpadov, ktorý vzniká z budov a infraštruktúry.

Príspevok sa zameriava na problematiku odlišovania organického a anorganického odpadu. Následne skúma environmentálne a klimatické vplyvy spomenutého druhu odpadu. Záujem autora sa sústreďuje aj na nástroje nakladania s anorganickým odpadom. Príspevok taktiež zahŕňa údaje o pôvode anorganického odpadu a snaží sa zdôrazniť potrebu implementácie nástrojov recyklácie, opätovného použitia a predchádzania vzniku anorganického odpadu.

Príspevok analyzuje účinky, ktoré vytvára organický odpad vo vzťahu ku klimatickej kríze. Zameriava sa predovšetkým na porovnanie nakladania s organickým odpadom v podobe skládkovania odpadov a kompostovania odpadov. V závere sa príspevok zameriava na plytvanie potravinami ako jednu z príčin nadmerného vzniku organických odpadov.

Príspevok analyzuje nove prístupy a technológie v oblasti stavebníctva, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie vzniku stavebných odpadov a opätovné použitie stavebných materiálov. Z obsahového hľadiska analýza zahŕňa prístupy v niektorých členských krajinách EÚ. Následne na uvedenú analýzu nadväzuje rozbor podmienok Plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú viazané na obnovu a rekonštrukciu verejných budov a pamiatkovo chránených budov na Slovensku.

Príspevok analyzuje nové prístupy v spracovaní a degradácii plastových odpadov. V úvodných častiach sa zameriava na zahraničné prístupy vyjadrené predovšetkým v štúdiách analyzujúcich prínos húb pri biodegradácii plastových materiálov. Následne sa zameriava na slovenské technológie spracovania komunálneho odpadu, ktorý zastupujú najmä použité filtre z cigariet.

Príspevok analyzuje súčasný stav nakladania s plastovými odpadmi na Slovensku, v Európskej únii a v globálnom priestore. Autor sa zamýšľa nad efektívnosťou súčasných prístupov k nakladaniu s plastovým odpadom a skúma možnosti rozvoja terajších a nových technológií v oblasti recyklácie plastového odpadu.

Príspevok analyzuje podmienky pre procesy triedenia, recyklácie a opätovného použitia skla. Zároveň porovnáva súčasný stav a mieru recyklácie v Európe a v Spojených štátoch amerických. Autor sa zameria aj na základné prekážky recyklácie skla a sklenených obalov a poukazuje na možné perspektívy vývoja v uvedenom sektore odpadového hospodárstva.

Príspevok analyzuje súčasné trendy a perspektívy prístupov zameriavajúcich sa na recykláciu betónu. Uvedený materiál je v súčasnosti globálne najpoužívanejším stavebným prvkom. Jeho produkcia zároveň vo veľkej miere prispieva ku klimatickým zmenám a energetickej záťaži. Odborná verejnosť preto dlhodobo analyzuje možnosti recyklácie a opätovného použitia betónu z demolovaných budov a stavebných prvkov.

Príspevok analyzuje mieru využitia ocele ako spotrebného a stavebného materiálu v rámci cirkulárnej ekonomiky. Uvedená surovina v dnešnej dobe najlepšie demonštruje príklad úspešného sektora ekonomiky, ktorý možno nastaviť cirkulárne za súčasného znižovania environmentálnej záťaže a klimatickej stopy.

Príspevok analyzuje možnosti recyklácie a opätovného použitia stavebných materiálov po demolácii budov a stavebných konštrukcií. Zameriava sa na päť kľúčových surovín, ktorými sú oceľ, betón, stavebné sklo, podlahové krytiny a sadrokartón.

Príspevok analyzuje možnosti zavedenia triedeného zberu textilu v SR. Uvedenú požiadavku včlenil do oblasti právnej úpravy odpadového hospodárstva slovenský zákonodarca na základe záväzkov vyplývajúcich z európskej legislatívy. Analýza zohľadňuje začlenenie textilného odpadu v rámci komunálneho odpadu a zahŕňa aj potenciál produkcie následných výrobkov textilného recyklátu. 

Príspevok analyzuje problematiku výskytu drobných plastových častíc v životnom prostredí a v jeho jednotlivých zložkách (ovzdušie, voda a pôda). Reaguje aj na štúdie, ktoré skúmali výskyt uvedených častíc v živočíchoch morského a vodného prostredia, v potravinovom reťazci, ale aj v ľudskom tele. Do analýzy je zahrnutý aj prístup Európskej únie k uvedenej problematike v oblasti politiky životného prostredia a tvorby právnych predpisov.

Príspevok analyzuje mieru výskytu a vplyvu mikroplastov na ľudské zdravie a životné prostredie. Mikroplasty posudzuje ako produkty nesprávneho nakladania s plastovými odpadmi a ako dôsledky nezodpovedného používania rôznych výrobkov. Zároveň sa snaží posudzovať prístupy jednotlivých štátov a Európskej únie k uvedenej problematike.

Príspevok prezentuje niekoľko poznámok a úvah k spoločenskej, právnej a ekonomickej zodpovednosti jednotlivca, štátu a spoločnosti za nakladanie s odpadmi vzniknutými z používania osobných ochranných pomôcok slúžiacich na zabránenie, resp. spomalenie šírenia nákazy ochorenia COVID-19.

Príspevok analyzuje súčasnú právnu úpravu v oblasti množstvového zberu komunálnych odpadov podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) v kontexte právnej úpravy platenia poplatkov za komunálne odpady podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Autor si kladie otázky viažuce sa k podstate množstvového zberu v územnej samospráve a k tomu, či právna úprava miestnych daní motivuje obce, aby zavádzali na svojich územiach množstvový zber odpadov alebo nie.