Mgr. Mária Trošanová, PhD.

Ako spoločnosť sa vyvíjame. Niekedy posúvame vpred, inokedy stojíme alebo aj bohužiaľ cúvame. To, čo by bolo kedysi spoločensky nemysliteľné, sa stalo bežným a v modernej spoločnosti treba na to reagovať. Medzi túto potrebu sa zaradilo aj vysporiadanie sa s voľne pohodenými jednorazovými plastmi, konkrétne pokrytie potrebných nákladov na nakladanie s týmto odpadom a na čistenie prostredia znečisteného odpadom od konkrétnych odpadov z jednorazových plastových výrobkov uvedených na trh.

Znečisťovanie životného prostredia odpadom nie je len problém súčasnosti. Dopyt po surovinách, výrobkoch, obaloch rovná sa jeho produkcii. Koniec životnosti výrobku či obalu by mal vyústiť k zamysleniu, ako s týmto odpadom ďalej nakladať - pre spotrebiteľa ako ho vytriediť, aby sa z neho pozitívne využilo čo najviac. V ideálnom svete to znamená, aby sa najprv odpadu predišlo, opätovne sa použil, opravil, potom správne vytriedil a následne zrecykloval, premenil na energiu a až v poslednej možnosti skládkoval. A potom je tu tá časť behaviorálna. Princípom, že odpad na zem nepatrí, rozumie väčšina. A aj napriek tomu vidíme okolo seba ohorky, obaly od pochutín až po nezákonne umiestnený odpad, ľudovo nazývaný „čierne skládky“.

Plasty predstavujú veľmi veľkú skupinu polymérov na organickej báze s rôznymi chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami. Vlastnosti všetkých plastových materiálov sa môžu meniť a zlepšovať použitím prísad (napríklad farbivá, zmäkčovadlá, stabilizátory, spomaľovače horenia, nadúvadlá a biocídy), ktoré však môžu byť na báze nebezpečných látok [1] . Poznatky vedy, výskumu a praxe pribúdajú. Produkcia plastov výrazne neklesá. Ambicióznosť posledných legislatívnych zmien v EÚ preto možno chápať. Otázkou je, ako dosiahneme konkrétne ciele a či ostaneme v ekonomickej udržateľnosti v porovnaní s environmentálnym prínosom.