Článok sa venuje problematike povinnej evidencie odpadov na Slovensku a jej súladu s novými požiadavkami na vykazovanie udržateľnosti podnikov podľa európskej legislatívy. Autor analyzuje právne povinnosti držiteľov odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) a vykonávacích vyhlášok, pričom poukazuje na limity súčasného systému vedenia evidencie a ohlasovania údajov. Ten síce zabezpečuje štatistické dáta pre štátne orgány, no nepokrýva v plnom rozsahu informácie, ktoré firmy budú musieť povinne zverejňovať v rámci vykazovania o udržateľnosti - najmä údaje o finálnych metódach zhodnocovania a zneškodňovania odpadu. Pôvodca odpadu tieto dáta často nepozná, keďže jeho odpad prechádza cez sprostredkovateľov alebo zberné dvory, kde sa mieša s inými odpadmi. Legislatíva síce umožňuje tieto informácie od odberateľov vyžiadať, no ide o administratívne náročný proces. Nová vyhláška účinná od roku 2026 zavádza podrobnú priebežnú elektronickú evidenciu a nahlasovanie údajov, čo zlepší tok dát smerom k štátu, avšak nezabezpečí plnohodnotnú informovanosť podnikov o finálnom nakladaní s ich odpadom.
Vedenie evidencie odpadov je pre podniky na Slovensku povinnosťou už pomerne dlhú dobu. Táto povinnosť vychádza zo štatistických a regulačných záujmov a vyplýva nám z európskej legislatívy. Firmy teda evidujú priebežne množstvo odpadu, ktorý produkujú a komu ho odovzdávajú. V mnohých prípadoch sa však nedozvedia, kde ich odpad skončil. Môže to byť z rôznych objektívnych aj subjektívnych dôvodov. V prvom rade odberateľ odpadu, ktorý ho zbiera od viacerých subjektov a následne triedi a zhodnocuje alebo likviduje, nemôže s určitosťou povedať, ktorý odpad patrí ktorému dodávateľovi. V druhom rade je to v praxi často aj z dôvodu neochoty prezradiť, čo sa s vyzbieranými odpadmi v skutočnosti deje pod zámienkou ochrany obchodných partnerov. Firmy teda evidenciu z povinnosti vedú, v prípade prekročenia zákonného hmotnostného limitu následne súhrnné údaje ohlásia zodpovednému orgánu, ktorý tieto dáta zbiera a vypracúva z nich celonárodné štatistiky. Informácia o tom, kde a ako skončil odpad každého jedného podniku, sa však často stráca.
S prichádzajúcou novou povinnosťou vykazovania udržateľnosti podnikov teda nastáva priestor pre otázku, či je povinnosť vedenia evidencie odpadov v súčasnej podobe dostatočná aj pre splnenie nových povinností spojených s vykazovaním udržateľnosti podnikov. V tomto článku sa bližšie pozrieme na právnu úpravu evidencie odpadov a rozsah informácií, ktoré musí obsahovať, a rozanalyzujeme, či je aktuálna právna úprava vedenia evidencie odpadov v súlade s požiadavkami na vykazovanie udržateľnosti podnikov podľa prislúchajúcej legislatívy EÚ.