Na produkciu potravinárskych výrobkov pre zabezpečenie výživy obyvateľstva sa vynakladajú značné finančné, prírodné a pracovné zdroje. Aj nespotrebované potraviny, ktoré skončili ako odpad, na výrobu potrebovali poľnohospodársku pôdu, hospodárske zvieratá, vodné zdroje, hnojivá, chemické ochranné prostriedky, energetické zdroje a pracovné sily. Najväčší objem potravinového odpadu generujú spotrebitelia. Podobný vývoj tvorby potravinového odpadu preukazujú predovšetkým priemyselne vyspelé štáty sveta. Výrazné zníženie množstva nespotrebovaných potravinárskych výrobkov v týchto krajinách bude mať priaznivé ekonomické, environmentálne a sociálne efekty v celosvetovom meradle. V príspevku identifikujeme príčiny vzniku potravinového odpadu v poslednej fáze dodávateľského reťazca - spotrebiteľskej a predostrieme možnosti zníženia množstva nespotrebovaných potravín.
Poskytovanie dostatočného množstva výživy obyvateľom a súčasne zvyšovanie záťaže na životné prostredie predstavuje vážny spoločenský problém. Vznik potravinového odpadu je v najväčšej miere výsledkom správania sa spotrebiteľov. Spotreba potravín v domácnostiach tvorí finálny článok v rámci potravinového reťazca a súčasne významnú príležitosť pre redukciu potravinového odpadu. Zvyšovanie spoločenskej zodpovednosti ohľadom plytvania potravinami zmenšuje nepriaznivé dopady na životné prostredie a podporuje udržateľnosť poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Nárast potravinového odpadu spôsobuje výrazné ekonomické, sociálne a environmentálne náklady pre súčasnú spoločnosť, ako aj pre budúce generácie. Vysporiadať sa s týmto problémom je možné v podstate tromi spôsobmi. Najviac uprednostňovaná možnosť je predchádzať vzniku potravinového odpadu. Druhú alternatívu predstavuje rozdanie nespotrebovaných potravín, ktoré sú ešte vhodné na konzumáciu, ľudom v núdzi. Treťou možnosťou je použiť neskonzumované potraviny na kŕmenie zvierat alebo na kompostovanie. Na tvorbu potravinového odpadu vplývajú rôzne sociálno-demografické faktory (veková štruktúra domácnosti, počet členov domácnosti, typ bývania, vlastníctvo nehnuteľnosti, prítomnosť detí, pozícia v zamestnaní, výška príjmov) a správanie spotrebiteľov (plánovanie prípravy jedál, kontrola stavu zásob v domácnosti, príprava nákupného zoznamu, využívanie zbytkov z jedál, postupy skladovania potravín, druh a frekvencia nákupov, prítomnosť puntičkárskych stravníkov v domácnosti).
Úroveň potravinového odpadu určujú každodenné praktické postupy jednotlivcov pri nakupovaní, skladovaní potravín, príprave jedál a konzumácii.
[1]
Nespotrebované potravinové výrobky znamenajú negatívne vplyvy na životné prostredie, ako je erózia poľnohospodárskej pôdy, odlesňovanie, znečisťovanie vodných tokov, emisie skleníkových plynov pri výrobe, skladovaní a preprave. Ľudia, ktorí prejavujú silný vzťah k ochrane prírody, majú výraznú nechuť k vyhadzovaniu potravín. Podobne domácnosti, ktorých členovia pociťujú vinu pri vyhadzovaní potravín z etických a sociálnych dôvodov, tvoria menej potravinového odpadu. V roku 2019 pripadlo vo vysoko príjmových krajinách sveta na obyvateľa priemerne 132 kg odpadu z potravín, z toho 79 kg sa vytvorilo v domácnostiach, čo predstavuje 1,52 kg za týždeň. V Taliansku sa v roku 2019 odhadovalo 67 kg potravinového odpadu na člena domácnosti, čo predstavuje 1,29 kg za týždeň. V roku 2021 dosiahlo množstvo potravinového odpadu v krajinách s vysokými príjmami 81 kg na osobu, čo je 1,56 kg za týždeň. Každý člen domácnosti v Taliansku vytvoril v roku 2021 v priemere 107 kg potravinového odpadu, t.j. 2,06 kg za týždeň.
[2]
Mladšia generácia plytvá potravinami o niečo viac ako starší ľudia. V otázke zaobchádzania s potravinovým odpadom existujú medzi spotrebiteľmi generačné rozdiely v názoroch, postojoch a správaní. Úsilie na znižovanie potravinového odpadu musí byť preto najviac zamerané na mladú generáciu, aby si osvojila sociálnu normu o neakceptovateľnosti tvorby potravinového odpadu.
[3]
Zo spotrebiteľského prieskumu uskutočneného v Rumunsku vyplynulo, že 67 % domácností týždenne nespotrebuje do 5 % potravín a 18 % domácností do 10 % potravinárskych výr