S rastom počtu obyvateľov žijúcich v mestách sa prirodzene zväčšuje množstvo spotrebovaných a nespotrebovaných potravín. Predstavitelia miest stoja pred dilemou zabezpečovania prístupu kvalitných potravín a vyvážených stravovacích služieb pre všetkých rezidentov a požiadavkou na znižovanie potravinového odpadu. Napriek zložitému rozhodovaniu mestské zastupiteľstvá disponujú pomerne širokými možnosťami ovplyvňovania ponuky vyváženej výživnej stravy, redukcie a spracovania potravinového odpadu.
Zväčšujúce sa mestské aglomerácie svojimi ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi a športovými aktivitami generujú veľké množstvá potravinového odpadu, ktorý tvorí významnú súčasť tuhého komunálneho odpadu. Z tohto dôvodu patrí zber a opätovné využitie vytvoreného potravinového odpadu medzi prioritné úlohy mestských zastupiteľstiev. Mestá musia v prvom rade systematicky analyzovať miesta tvorby potravinového odpadu, jeho objem a príčiny vzniku. Základnými riešeniami problému potravinového odpadu sú uprednostňovanie preventívnych opatrení pred jeho vznikom, presmerovávanie využitia potravín na ľudskú spotrebu a realizovanie recyklácie na produkciu živočíšnych krmív, kompostovanie alebo výrobu energií.
[1]
Pre zníženie množstva potravinového odpadu v strednodobom časovom horizonte musia mestské zastupiteľstvá vypracovať podrobné plány prevencie, záchrany prebytočných potravín a metód recyklovania zvyškov potravín. Odborníci odporúčajú vytvoriť pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov všetkých zainteresovaných oddelení mestského zastupiteľstva, z predstaviteľov zdravotníctva, charitatívnych organizácií, lokálnych komunít, potravinových bánk, spracovateľov a dopravcov organického odpadu.
[2]
Pracovná skupina vypracuje program, postupy, formy financovania, návrhy nariadení pre zber a spracovanie potravinového odpadu. Realizácia programu vyžaduje koordinované činnosti naprieč rôznymi odvetviami ekonomiky. Treba sa zamerať na skracovanie dodávateľských reťazcov prostredníctvom podporovania priamych spojení lokálnych výrobcov potravín so spotrebiteľmi a podporovaním výroby potravinárskych výrobkov priamo v mestách a v prímestských oblastiach. Mestá môžu napríklad poskytnúť verejné priestory pre distribúciu ovocia a zeleniny, ktoré nespĺňa estetické požiadavky obchodov. Farmári na týchto predajných miestach ponúkajú poľnohospodárske produkty spotrebiteľom, ktorí pred vzhľadovými parametrami uprednostňujú nižšie kúpne ceny. Mestá môžu znižovať potravinový odpad prostredníctvom verejného obstarávania potravinových prebytkov do svojich vlastných školských jedální a vývarovní pre ľudí v hmotnej núdzi. Mestské zastupiteľstvá sa usilujú zvyšovať povedomie verejnosti o environmentálnych, ekonomických, kultúrnych a etických dopadoch potravinového odpadu prostredníctvom informačných a vzdelávacích kampaní. S cieľom znižovania potravinového odpadu je nevyhnutné podporovať najlepšie postupy producentov a maloobchodných predajcov potravín. Mestské osídlenia pos