Ing. Ivan Masár

Pozornosť venovaná znižovaniu potravinového odpadu v potravinárskom odvetví a v maloobchode predstavuje príležitosti pre zvýšenie potravinovej bezpečnosti, ochranu prírodných zdrojov a zmiernenie nepriaznivých účinkov na klímu. Nespotrebované potraviny dopravované na skládky produkujú metán, ktorý má o 25 % silnejšie účinky ako oxid uhličitý. V celosvetovom meradle sa potravinový odpad podieľa 10 % na celkových emisiách oxidu uhličitého. Najväčšie množstvo potravinového odpadu nevzniká v rámci jednotlivých potravinárskych podnikov, ale je výsledkom vzájomného pôsobenia iných faktorov. V príspevku uvedieme niekoľko konkrétnych príkladov postupov a nápadov zameraných na redukciu potravinového odpadu, ktoré uplatňujú významné potravinárske a maloobchodné potravinárske spoločnosti.

Na produkciu potravinárskych výrobkov pre zabezpečenie výživy obyvateľstva sa vynakladajú značné finančné, prírodné a pracovné zdroje. Aj nespotrebované potraviny, ktoré skončili ako odpad, na výrobu potrebovali poľnohospodársku pôdu, hospodárske zvieratá, vodné zdroje, hnojivá, chemické ochranné prostriedky, energetické zdroje a pracovné sily. Najväčší objem potravinového odpadu generujú spotrebitelia. Podobný vývoj tvorby potravinového odpadu preukazujú predovšetkým priemyselne vyspelé štáty sveta. Výrazné zníženie množstva nespotrebovaných potravinárskych výrobkov v týchto krajinách bude mať priaznivé ekonomické, environmentálne a sociálne efekty v celosvetovom meradle. V príspevku identifikujeme príčiny vzniku potravinového odpadu v poslednej fáze dodávateľského reťazca - spotrebiteľskej a predostrieme možnosti zníženia množstva nespotrebovaných potravín.

Potravinový odpad vzniká vo všetkých hospodárskych odvetviach, pričom potravinársky priemysel nie je výnimkou. Pri spracovaní poľnohospodárskych produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu na finálne potravinárske výrobky sa tiež tvorí odpad. U spracovateľov poľnohospodárskych surovín a výrobcov potravín môže vzniknúť v každej fáze dodávateľského a výrobného reťazca. V závislosti od odvetvia potravinárskeho priemyslu a používaných výrobných postupov predstavuje podiel potravinového odpadu 1 až 10 %.

Potravinový odpad vzniká vo všetkých etapách výroby a spotreby v rámci celého potravinového reťazca: v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárskom priemysle, doprave, veľkoobchode a maloobchode, stravovacích službách a domácnostiach. V príspevku zameriame pozornosť na odvetvia maloobchodu a gastronomických služieb, kde sa tvorí takmer 1/5 z celkového objemu potravinového odpadu. Uvedieme príklady opatrení aplikované v maloobchode a stravovacích službách niektorých priemyselne vyspelých krajín, ktoré prispievajú k zníženiu potravinového odpadu. Predajcovia potravín, poskytovatelia stravovacích služieb, štátna správa a v neposlednom rade samotní spotrebitelia musia zvýšiť úsilie pri zavádzaní a využívaní opatrení na znižovanie potravinového odpadu.

Spoločenské, politické a ekonomické udalosti uplynulých piatich rokov zatienili problematiku potravinového odpadu v krajinách Európskej únie. Zabezpečenie dostatočného množstva kvalitných a cenovo dostupných potravín pre obyvateľov naďalej zostáva jedným zo základných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Limity prírodných a finančných zdrojov, pracovných kapacít agrosektora a negatívne účinky klimatickej zmeny spomaľujú rast poľnohospodárskej produkcie v EÚ. Existenčnou nevyhnutnosťou všetkých štátov EÚ je zabezpečiť, aby sa vyprodukované poľnohospodárske suroviny využili na potravinárske, krmovinárske a iné priemyselné účely. Dôležité je, aby vyrobené potravinárske výrobky spotrebitelia skonzumovali a nekončili ako odpad.