Znečisťovanie životného prostredia odpadom nie je len problém súčasnosti. Dopyt po surovinách, výrobkoch, obaloch rovná sa jeho produkcii. Koniec životnosti výrobku či obalu by mal vyústiť k zamysleniu, ako s týmto odpadom ďalej nakladať - pre spotrebiteľa ako ho vytriediť, aby sa z neho pozitívne využilo čo najviac. V ideálnom svete to znamená, aby sa najprv odpadu predišlo, opätovne sa použil, opravil, potom správne vytriedil a následne zrecykloval, premenil na energiu a až v poslednej možnosti skládkoval. A potom je tu tá časť behaviorálna. Princípom, že odpad na zem nepatrí, rozumie väčšina. A aj napriek tomu vidíme okolo seba ohorky, obaly od pochutín až po nezákonne umiestnený odpad, ľudovo nazývaný „čierne skládky“.
Výsledkom boja proti hromadeniu odpadu sú legislatívne predpisy, ktorých účelom je predchádzať vzniku odpadu, informovať spotrebiteľa o možnostiach triedenia či jeho zodpovednosti a zároveň znížiť vznik odpadu, a určiť zodpovednosť za ich odstránenie. Do hľadáčika a pod environmentálny tlak sa tak dostali plasty a výrobky z nich na jedno použitie, ktoré v dôsledku nesprávneho nakladania s odpadmi z nich (úmyselne alebo z nedbanlivosti pohodené, uvoľnené do prostredia) prispievajú k znečisteniu životného prostredia
[1]
. Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (ďalej len „stratégia“) priniesla víziu prechodu na obehové hospodárstvo plastov založených na dizajne podporujúcom recyklovateľnosť, zvýšenom dopyte po recyklovaných plastoch, harmonizovanom označení a následne zbere a triedení plastových obalov a zavádza požiadavky na jednorazové plasty s cieľom zabrániť únikom plastového odpadu do životného prostredia
[2]
. Pre naplnenie tejto vízie a požiadaviek na jednorazové plasty bola na európskej úrovni prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“). Zameriava sa na tie jednorazové plastové výrobky (ďalej len „JPV“), ktoré sú najčastejšie nachádzané na plážach v Únii, ako aj na rybársky výstroj obsahujúci plasty a výrobky z oxo-degradovateľných plastov s cieľom uprednostnenia použitia opätovne použiteľných výrobkov a obalov pred jednorazovými plastovými. Smernica SUP doplnila riadne nakladanie s odpadom z vyhradených výrobkov vychádzajúce zo smernice o odpade či smernice o obaloch o
[3]
[4]
[5]
:
-
obmedzenia pre uvedenie na trh konkrétnych JPV (napr. vatové tyčinky do uší, príbory, taniere, slamky, miešadlá na nápoje, paličky určené na pripevnenie k balónom a podopieranie balónov, nádoby na potraviny vyrobené z expandovaného polystyrénu (ďalej len „EPS“), nápojové obaly a poháre na nápoje vyrobené z EPS vrátane ich uzáverov a viečok a výrobky z oxo-degradovateľných plastov,
-
rozšírenie „zoznamu“ výrobkov a dodatočných povinností spadajúcich pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov (ďalej len „RZV“) (napr. o tabakové výrobky s filtrami a filtre, vlhčené utierky na osobné použitie a použitie v domácnosti, rybársky výstroj obsahujúci plasty),
-
samostatné ciele pre triedený zber na účely recyklácie jednorazových plastových nápojových fliaš s kapacitou najviac 3 l,
-
zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov a propagáciu zodpovedného spotrebiteľského správania sa (napr. prostredníctvom harmonizovaného označovania JPV, ako sú hygienické vložky, tampóny, vlhčené utierky, tabakové výrobky a poháre na nápoje),
-
pokrytie potrebných nákladov na nakladanie s odpadom a na čistenie prostredia znečisteného odpadom od konkrétnych JPV uvedených na trh (napr. u nádob na potraviny, pohárov na nápoje, nápojových obalov, ľahkých plastových tašiek, balení a vrecúšok z pružného materiálu obsahujúce potraviny na priamu konzumáciu, vlhčených utierok, balónov, tabakových výrobkov s filtrami a filtre uvádzané na trh n