Príspevok sa venuje problematike nakladania s použitými kuchynskými olejmi a tukmi z domácností, a to z environmentálneho aj právneho hľadiska. Analyzuje negatívne dôsledky nesprávnej likvidácie uvedených odpadov na vodné zdroje, kanalizačné systémy a ekosystémy. Osobitná pozornosť je venovaná právnej úprave v Slovenskej republike a v práve Európskej únie vrátane zaradenia kuchynských olejov v katalógu odpadov a možností ich zhodnocovania. Príspevok približuje aj technologické postupy recyklácie a praktické príklady dobrej praxe zo slovenských samospráv. Zároveň poukazuje na rastúci význam použitých olejov ako suroviny pre výrobu biopalív a potrebu efektívnejšieho zberu a kontroly ich využívania.
Tuky sú prirodzenou a dôležitou súčasťou ľudskej stravy. Z chemického hľadiska ide o látky, ktoré sú vo vode nerozpustné, ale dobre rozpustné v rôznych rozpúšťadlách ako napríklad chloroform, éter, metanol, benzén a ich zmesi. Sú základnou zložkou bunkovej štruktúry. Tvoria najdôležitejšiu energetickú zásobu tela. Obsahujú dvakrát viac energie ako bielkoviny alebo sacharidy. 1 gram tuku poskytuje ľudskému telu energiu 37 kJ (9 kcal). Táto energia sa v organizme mimoriadne rýchlo a účinne uvoľňuje a ukladá. Tuky chránia telo pred stratou tepla a vnútorné orgány pred mechanickým poškodením, ďalej sú z nich vytvárané niektoré hormóny, žlčové kyseliny a ďalšie významné látky. Tuky umožňujú vstrebávanie vitamínov (ako napr. vitamín A, D, E a K). V tele človeka by štandardne malo byť asi 10 kg tuku. Príjem nenasýtených tukov, hlavne polynenasýtených, má pre organizmus obrovský význam pri znižovaní rizika ochorení srdca a ciev. Organizmus si ich sám nedokáže vytvárať.
[3]
Aj preto sa v zásade nikomu z nás nedarí tukom úplne vyhýbať a z času na čas sa v našich domácnostiach môže nazbierať použitý kuchynský olej. Na Slovensku sa ročne vypestuje viac ako 400 000 ton repky olejnej. Problémom však je, že sa z nej nevyrába rafinovaný olej potravinárskej kvality. V prevažnej miere sa uvedená surovina spracováva na technický olej a kŕmnu surovinu a približne polovica sa vyváža do zahraničia. V roku 2022 sa až 97 % rastlinného oleja dovážalo zo zahraničia a iba 3 % sa lisovali na Slovensku. Situáciu s uvedenou komoditou skomplikovala aj vojna na Ukrajine.
[4]
Ukrajina vyviezla v roku 2021 viac ako 70 % objemu, čo je približne 6 miliónov ton slnečnicového oleja do Európskej únie. V základných číslach Slovensko spotrebovalo v uvedenom období zhruba 50 000 ton oleja celkovo. Na Slovensku sa spotreba rastlinného oleja pohybovala v rozpätí 8 až 12 litrov na osobu ročne.
[5]
Pred vojnou na Ukrajine slovenskí spotrebitelia preferovali predovšetkým slnečnicový olej. V krajinách na západ od Slovenska si spotrebitelia vyberajú predovšetkým repkový olej, ktorý sa neprepáli tak rýchlo ako slnečnicový olej a obsahuje v našich podmienkach nedostatkové omega-3 mastné kyseliny. Repka, v ktorej vidí budúcnosť aj slovenská štátna správa, sa u nás pestuje hlavne na vývoz a na výrobu paliva. Až 94 % vypestovanej slovenskej repky, ktorá sa nevyvezie, sa spracúva predovšetkým na technické oleje a palivá. Jej produkcia na Slovensku sa v posledných rokoch pohybovala nad 400 tisíc ton ročne. Za posledných 20 rokov stúpla zo 134 000 na 441 000 ton ročne. Slovensko vo veľkej miere dováža aj repkové semená, a to až 9 000 ton ročne. V rokoch 2020 až 2021 patrili medzi hlavných dovozcov Maďarsko (40 %), Česká republika (približne 33 %) a Poľsko (11,3 %). Práve naopak Slovensko repku vyváža hlavne do Českej republiky (40 %), Poľska (približne 33 %), Rakúska (18 %) a Nemecka (8 %).
[6]
Skôr spomenuté údaje naznačujú popularitu spotreby kuchynských olejov aj na Slovensku. Nesprávne nakladanie s použitým kuchynským olejom môže byť pre životné prostredie rovnako škodlivé ako znečistenie spôsobené ropou. Aj preto treba nakladaniu s použitým kuchynským olejom venovať náležitú pozornosť a správne ho zlikvidovať. Spotrebitelia si nemusia uvedomovať dôsledky vylievania použitých olejov do kuchynských odpadov alebo toaliet. Použitý kuchynský olej môže upchávať potrubia, znečisťovať vodné zdroje a spôsobovať iné problémy v kanalizačných systémoch.
[7]
Olej môže v kanalizáciách lákať hlodavce a spôsobovať problém aj pri čistení odpadových vôd, pretože ho zariadenia čističiek odpadových vôd neodstránia prostredníctvom mechanického filtračného procesu. Rastlinný olej, ale aj živočíšne tuky rozptýlené vo vode poškodzujú ryby, vtáky, cicavce a iné druhy zvierat. Zvieratá, ktoré sú potiahnuté živočíšnymi tukmi alebo rastlinnými olejmi, môžu uhynúť na podchladenie, dehydratáciu alebo vyhl