Príspevok sa zameriava na možnosti využitia systémov umelej inteligencie pri prechode na modely cirkulárnej ekonomiky. V úvode príspevok analyzuje súčasný stav problematiky nakladania s odpadom. Následne porovnáva lineárne a cirkulárne modely ekonomiky a v ďalších častiach analyzuje výhody a riziká využitia systémov umelej inteligencie pri prechode na obehové hospodárstvo.
Súčasné marketingové a ekonomické stratégie predpokladajú, že do roku 2030 sa konkurencieschopnosť výrobcov a globálnych podnikov bude merať viac než len kvalitou produktov, cenou alebo rýchlosťou. Namiesto toho bude schopnosť presadiť sa na trhu závislá od miery, v akej budú podniky inteligentne a udržateľne fungovať. Inak povedané, základy priemyselného úspechu budú meniť, resp. už menia dva bazálne faktory, a to prechod na obchodné modely obehového hospodárstva a vzostup umelej inteligencie.
[1]
K uvedenému poznatku sa už postupne niekoľko rokov prepracováva aj odborná verejnosť, ktorá sústavne analyzuje vplyv digitálnych technológií na rozvoj malých a stredných podnikov. Pre uvedené subjekty sú spomenuté technológie dostupné najmä v kontexte komunikácie so spotrebiteľmi prostredníctvom sociálnych sietí a sociálnych médií. Ukazuje sa, že sú to predovšetkým stredné podniky, ktoré sa vyznačujú schopnosťou inovácií a tvorby príjmov. Na druhej strane však oproti veľkým korporáciám tieto subjekty nemajú dostatočný kapitál, ľudské zdroje a poznatky z oblasti manažmentu a marketingu. Uvedenú nevýhodu však v ich prípade môže kompenzovať práve zapojenie systémov umelej inteligencie a digitálnych technológií.
[10]
Možno by sa zdalo, že úspech podnikov na svetových trhoch a odpadové hospodárstvo sú oblasti, ktoré nemajú nič spoločné. Avšak, súčasná realita naznačuje pravý opak. Svet vyprodukuje každý rok viac ako 2 miliardy ton odpadu. Podľa Svetovej banky by sa toto množstvo s rastúcou urbanizáciou mohlo do roku 2050 takmer zdvojnásobiť. Približne 37 % uvedeného odpadu končí na skládkach, kde znečisťuje životné prostredie, znižuje hodnotu nehnuteľností, predstavuje zdravotné riziká a produkuje emisie skleníkových plynov. Celosvetovo sa recykluje iba približne 19 % odpadu.
[2]
K spomenutému stavu prispieva aj slovenská prax a realita. V roku 2022 sa na Slovensku vytvorilo zhruba 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. Obyvatelia tak v uvedenom roku v priemere vyhodili do odpadových nádob asi 478 kilogramov smetí na osobu, čo na deň predstavuje približne 1,3 kilogramu odpadu na osobu. Produkcia odpadu sa na Slovensku za poslednú dekádu zvýšila o takmer polovicu. Uvedená skutočnosť vyplynula z údajov Štatistického úradu SR. V spomenutom obdo