Recyklácia - strana 8

Článok 6 ods. 4 smernice Euróspkeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len "smernica o odpade") sa má vykladať v tom zmysle, že: - nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, že na úrovni EÚ vo vzťahu k určitému druhu odpadov nie sú ustanovené kritériá konca stavu odpadu, závisí takýto stav, keď odpad prestáva byť odpadom, od toho, či sa na takýto druh odpadov vzťahujú kritériá ustanovené všeobecne záväzným vnútroštátnym právnym aktom a - neumožňuje, aby držiteľ odpadu požiadal konštatovanie stavu konca odpadu príslušným úradom členského štátu alebo súdom tohto členského štátu.

V súvislosti so životným prostredím, jeho ochranou, potrebou znižovať narastajúci objem odpadov, je recyklácia asi jedným z najčastejšie používaných slov. Z rôznych aspektov sa posudzuje potreba znižovania objemov skládkovaných odpadov aj cestou zvyšovania objemov recyklácie odpadov. Prívlastok recyklácie, ako najčastejšie používaného slova, má však aj druhú, odvrátenú stranu mince, ktorá so skutočným znižovaním objemu odpadu, najmä komunálneho, nemá veľa spoločného.

Dňa 26. februára 2020 vydala Európska komisia správy o členských krajinách, v ktorých posúdila pokrok dosiahnutý v oblasti štrukturálnych reforiem, predchádzaniu a nápravy makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní v súlade s európskymi právnymi predpismi. Pre Slovensko bola taktiež vydaná Správa o Slovensku za rok 2020, ktorá sa venuje aj oblasti obehového hospodárstva a nakladania s odpadmi.

Od 1. júla 2020 sa novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) zavádza nový pojem – „komunálne odpady z iných zdrojov“. Ako si máme tento pojem vysvetliť? A ako sa máme s pojmom „iné zdroje“ vysporiadať na území obce, aby náš zberný dvor nezahltili firmy z priemyselných parkov?