Recyklácia - strana 4

Akým spôsobom máme určovať poplatky za uloženie stavebných odpadov na skládku inertných odpadov pre fyzické osoby – občanov?

Príspevok analyzuje možnosti recyklácie a opätovného použitia stavebných materiálov po demolácii budov a stavebných konštrukcií. Zameriava sa na päť kľúčových surovín, ktorými sú oceľ, betón, stavebné sklo, podlahové krytiny a sadrokartón.

Príspevok analyzuje možnosti zavedenia triedeného zberu textilu v SR. Uvedenú požiadavku včlenil do oblasti právnej úpravy odpadového hospodárstva slovenský zákonodarca na základe záväzkov vyplývajúcich z európskej legislatívy. Analýza zohľadňuje začlenenie textilného odpadu v rámci komunálneho odpadu a zahŕňa aj potenciál produkcie následných výrobkov textilného recyklátu. 

Čo pre nás znamená podmienka definovaná v novele zákona o odpadoch v znení: „Zabezpečiť pred vznikom odpadov odovzdávaných podľa § 14 ods. 1 písm. e) preukázateľný zmluvný vzťah o fyzickom nakladaní s nimi“?

V odborných, ale aj populárnych médiách sa v poslednom období dáva veľa priestoru téme mikroplastov. Popisujú sa problémy vo svetových moriach a oceánoch, uvádza sa veľa príkladov, kde a z čoho vznikajú, diskutuje sa o vplyvoch a potencionálnej škodlivosti na ľudský organizmus či zdravie človeka. Európsky parlament definoval mikroplasty ako častice menšie než 5 mm a podľa vzniku ich rozdelil na primárne a sekundárne. [1] Napriek množstvu publikácií vieme, že mikroplasty existujú, kde môžu vznikať, ale ich presné zloženie nepoznáme. Navyše, mnohé informácie sú ešte len v štádiu predpokladov, mnohé nadhodnotené a žiaľ niektoré i protichodné a zavádzajúce.

Dánske Ministerstvo životného prostredia avizovalo začiatkom septembra 2022 nový termín zavedenia povinného zberu textilného odpadu. Pôvodný termín zavedenia, 1. január 2022, bol posunutý. Na povinné triedenie textilného odpadu si Dánsko počká do 1. júla 2023. Ako pokračuje v prípravách? Mohli by sme niektoré postupy aplikovať aj na Slovensku?

Každoročný rast objemov komunálneho odpadu prináša aj rast poplatkov za jeho ukladanie na skládku. Poplatky za ukladanie znášali z časti samosprávy miest a obcí a z časti sa na nich podieľali aj občania formou poplatku za komunálny odpad. Od 1. januára 2023 však nastane zmena. Samosprávy by už nemali spolufinancovať náklady spojené s ukladaním komunálnych odpadov na skládky, pričom náklady už majú v plnom rozsahu znášať občania.

Znečisťovanie a zaťažovanie životného prostredia odpadmi má viacero negatívnych dopadov, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život. Možno to pociťovať napríklad na zmene klímy, zvyšujúcich sa nákladoch na likvidáciu nahromadeného odpadu alebo na estetike prírody, kde žiaľ, častokrát nachádzame voľne pohodený odpad. V spoločnosti badať prirodzený záujem na tom, aby sme sa vyhli podobným následkom, ktoré súvisia s produkciou odpadu. Jednou z alternatív prevencie vzniku týchto situácií je aj právna regulácia produkcie, vývozu, zberu a likvidácie odpadov.

Ochrana životného prostredia a zabezpečenie trvalo udržateľného života je jedným z hlavných cieľov súčasnosti. Popri ochranárskych aktivitách je veľa činností, materiálov, výrobkov, ktoré môžu mať za určitých podmienok, nevhodnom či nadmernom používaní negatívny vplyv na životné prostredie, zanechávať výraznú uhlíkovú stopu, vytvárať nežiaduci odpad. Čisté a zdravé životné prostredie potrebuje pre svoju činnosť aj včelárstvo. Rovnako ako rôzne nové materiály aj včelári majú možnosti ako prípadné negatívne dopady svojej činnosti na životné prostredie minimalizovať.

Legislatívne zmeny v rámci zodpovednosti za nakladanie s komunálnym odpadom na území obce nám robia neustále problémy. Výklad jednotlivých ustanovení sa často líši. Môžete nám ujasniť, kto je za čo zodpovedný?

Organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK, a.s. spracovala údaje zo 100 analýz triedeného zberu zrealizovaných v rokoch 2018 až 2021 do dokumentu s názvom „Štúdia 100 analýz triedeného zberu komunálnych odpadov“. V štúdii sú zhrnuté a porovnávané výsledky z jednotlivých kontrolovaných vzoriek vrecového a kontajnerového zberu piatich povinných zložiek vo vybraných zmluvných samosprávach. Okrem údajov v číslach a grafoch a okrem fotodokumentácie, štúdia v závere poukazuje na príklady znečistenia v jednotlivých vzorkách, pričom chyby v triedení sú detailne rozobraté. Niekoľko prekvapivých momentov zo spracovania štúdie prinášame v nasledujúcom článku.

Zámerom článku je poukázať na bežnú prax v stavebnom sektore v oblasti nakladania so stavebným a demolačným odpadom (ďalej len „SaDO“), ale aj na nedostatky a chyby, ktorých sa stavebné firmy často dopúšťajú a ktoré možno odstrániť správnym nastavením procesov. Článok je zameraný tak na problémy, ako aj na možnosti ich riešenia.

Príspevok analyzuje mieru výskytu a vplyvu mikroplastov na ľudské zdravie a životné prostredie. Mikroplasty posudzuje ako produkty nesprávneho nakladania s plastovými odpadmi a ako dôsledky nezodpovedného používania rôznych výrobkov. Zároveň sa snaží posudzovať prístupy jednotlivých štátov a Európskej únie k uvedenej problematike.

Príspevok analyzuje problematiku výskytu drobných plastových častíc v životnom prostredí a v jeho jednotlivých zložkách (ovzdušie, voda a pôda). Reaguje aj na štúdie, ktoré skúmali výskyt uvedených častíc v živočíchoch morského a vodného prostredia, v potravinovom reťazci, ale aj v ľudskom tele. Do analýzy je zahrnutý aj prístup Európskej únie k uvedenej problematike v oblasti politiky životného prostredia a tvorby právnych predpisov.

Recyklácia odpadov sa uvádza ako jedna z ciest znižovania ich narastajúcich objemov. Cirkulárna ekonomika predpokladá v maximálnej možnej miere využívať opakovateľne používateľné výrobky, predlžovať ich životnosť či vyrábať „opraviteľné“ výrobky. Predpokladá tiež posudzovať výrobky po skončení ich životnosti ako druhotné suroviny a recyklovať ich. Mnoho ciest a zámerov smeruje k zvyšovaniu podielu recyklácie odpadov, k naplneniu stanovených limitov, ale napriek tomu sa nedarí ich plniť. Jedným, možno aj hlavným dôvodom nezáujmu trhu o recyklované výrobky je aj ich cena. 

V snahe optimalizovať náklady na odpadové hospodárstvo hľadajú mestá a obce nástroje, ako zlepšiť mieru triedenia. Jednou z možností, ako zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu, je vybudovanie zberného dvora. Pri jeho vytvorení alebo úprave by však samosprávy mali dbať na to, aby nebol len miestom pre ukladanie odpadu, ale pomohol im dosiahnuť stanovené ciele a nezaťažoval ich po administratívnej a prevádzkovej stránke.

V súčasnom období prudkého nárastu využívania informačných technológií predstavujú mobilné telefóny (ďalej len „MT“) jeden z najrýchlejšie rastúcich zdrojov druhotných surovín patriacich do skupiny odpadov z elektrických a elektronických zariadení (ďalej len „OEEZ“). MT obsahujú komplexnú zmes rôznych materiálov, medzi ktoré patria základné kovy (meď, nikel, železo, hliník), ušľachtilé kovy (zlato, striebro, platina, paládium), prvky vzácnych zemín (európium, ytrium, gálium), plasty, sklo a prvky obsiahnuté v akumulátore. Pre ilustráciu možno uviesť, že tona MT obsahuje stonásobne väčšie množstvo zlata ako tona zlatonosnej rudy. Ďalším pozitívom je, že získavanie druhotných surovín z použitej elektroniky produkuje podstatne menej environmentálnych aspektov (emisie oxidu uhličitého) v porovnaní s primárnou ťažbou.

K 31. januáru 2021 nám končí súhlas na prevádzkovanie zberného dvora, no nevieme, či máme žiadať o predĺženie súhlasu 3 mesiace pred ukončením platnosti v októbri 2020, keďže od 1. januára 2021 by sa mali všetky súhlasy vybaviť znovu z dôvodu spustenia elektronického systému – Informačného systému odpadového hospodárstva (ďalej len „ISOH“).

S logistikou odpadového hospodárstva veľmi úzko súvisí aj manažérstvo [1] zberu odpadov. Odpadové hospodárstvo (­anglicky „waste management“) je odvetvím, ktoré sa týka bezprostredne všetkých stupňov výrobného a spotrebného cyklu, od ťažby surovín cez výrobu, dopravu a spotrebu produktov až po ich zneškodnenie. Odpadové hospodárstvo predstavuje v celosvetovom meradle komplex faktorov, ktoré odrážajú predovšetkým úroveň využívania surovinových vstupov a starostlivosť o životné prostredie. Niektoré otázky, ktoré sa skôr považovali len za lokálnu záležitosť, sú dnes otázkami medzinárodného a globálneho charakteru.

Aplikačnou novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) sa s účinnosťou od 1. júla 2020 do zhodnocovania odpadu doplnila činnosť „príprava na opätovné použitie“.