Recyklácia - strana 3

V provincii Treviso, situovanej v severnom Taliansku, sa o odpad stará verejná zberová spoločnosť Contarina, patriaca združeniu obcí. Dnes je tento región špičkou Európske únie v prevencii vytvárania odpadu a v recyklácii. V roku 2022 dosiahol región obsluhovaný Contarinou mieru triedenia 89,9 % a produkcia zmesového odpadu na obyvateľa a rok bola len neuveriteľných 30 kg. Pre porovnanie – priemerný Slovák v roku 2021 vyprodukoval 200 kg zmesového odpadu.

Podľa rozhodnutia Európskej komisie majú v horizonte 15 až 20 rokov skončiť v Európe automobily sa spaľovacími motormi. Zelenú majú jednoznačne dostať elektromobily. Opatrenie má prispieť k ozdraveniu životného prostredia a k zníženiu uhlíkovej stopy. Ako každé opatrenie súvisiace s akýmkoľvek zákazom má aj toto tak svojich podporovateľov, ako aj odporcov a kritikov. V prípade zákazu spaľovacích motorov nejde len o kritikov spomedzi majiteľov takýchto automobilov či ich výrobcov, ale ozývajú sa aj kritické hlasy signalizujúce problémy, ktoré elektromobily pri svojej prevádzke môžu priniesť. Poukazuje sa na ekologickú otázku výroby akumulátorov, ale najmä na možné, budúce problémy s ich recykláciou.

Príspevok sa venuje § 7 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorý podrobne rozoberá povinnosti správcu zálohového systému.

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy budú obce od 1. januára 2025 povinné zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre nový prúd komunálneho odpadu, ktorým bude textil. Čo všetko je považované za textil však nie je aktuálne jasne definované. V článku sa pozrieme na rôzne zdroje, z ktorých možno aspoň čiastočne vyvodiť, čo by sa za textil dalo považovať. Rovnako sa zameriame na aktuálne publikované Závery BAT pre textilný priemysel.

Príspevok analyzuje podmienky pre procesy triedenia, recyklácie a opätovného použitia skla. Zároveň porovnáva súčasný stav a mieru recyklácie v Európe a v Spojených štátoch amerických. Autor sa zameria aj na základné prekážky recyklácie skla a sklenených obalov a poukazuje na možné perspektívy vývoja v uvedenom sektore odpadového hospodárstva.

Predmetom článku je novela zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 582/2004 Z.z."), a to s účinnosťou od 1. novembra 2022, ktorá sa týka doplnenia určenia poplatku za zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov (ďalej len "KO" a "DSO") vážiacim systémom, čo je reakcia na "rýchlejší a šikovnejší život" ako štátna správa sama.

Medzi problémový komunálny odpad možno jednoznačne zaradiť aj odpad z plastov. Napriek rôznym opatreniam jeho objem neklesá, skôr naopak, mierne rastie. Mení sa nielen objem vznikajúceho odpadu, ale aj jeho kvalitatívne zložene. Prichádzajú nové materiály, nové modifikácie plastov a aj nové výrobky, najmä obaly. Tieto „inovácie“ plastov a odpadov z nich majú negatívny dopad na riešenie zhodnocovania odpadov. Väčší sortiment plastov zvyšuje nároky na triedenie odpadu, hlavne pre mechanickú recykláciu. Preto sa v poslednom období zvyšuje podiel energetického zhodnotenia plastového odpadu, kde šírka sortimentu plastového odpadu nie je až tak na prekážku. Napriek tomu treba aj ďalej hľadať iné, možno netradičné riešenia na zhodnotenie plastového odpadu.

Označovanie je pri obaloch, z ktorých následne vzniká odpad, stále viac skloňovaná téma. Každý "účastník" reťazca od vzniku obalu po jeho zhodnotenie, opätovné použitie či zneškodnenie však pod označovaním môže rozumieť "svoje" požiadavky na označovanie.

Všetky samosprávy na Slovensku v závere roka 2022 pripravovali okrem svojich rozpočtov aj nové všeobecné záväzné nariadenia (ďalej len „VZN“) o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Náklady na odpadové hospodárstvo v obciach majú v posledných rokoch aj vďaka rastúcim vstupným nákladom stúpajúcu tendenciu. Obecné a mestské zastupiteľstvá tak musia poplatky pre obyvateľov navyšovať, preto sa často stretávajú s negatívnou reakciou svojich obyvateľov. Tieto skutočnosti nás doviedli k tomu, aby sme sa zamysleli, ako by bolo možné minimálne udržať súčasné poplatky na súčasnej úrovni v obciach a ďalej ich nezvyšovať.

Príspevok analyzuje súčasné trendy a perspektívy prístupov zameriavajúcich sa na recykláciu betónu. Uvedený materiál je v súčasnosti globálne najpoužívanejším stavebným prvkom. Jeho produkcia zároveň vo veľkej miere prispieva ku klimatickým zmenám a energetickej záťaži. Odborná verejnosť preto dlhodobo analyzuje možnosti recyklácie a opätovného použitia betónu z demolovaných budov a stavebných prvkov.

Pri prevádzke mobilného zariadenia na zhodnocovanie odpadov (drvič stavebného odpadu) treba podľa § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 344/2022 Z. z. o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií preukazovať prípustné hodnoty hluku na každom mieste drvenia. Ako teda pristupovať k tejto povinnosti?

Dňa 9. decembra 2022 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) zverejnila informáciu o predbežnej politickej dohode medzi Európskym parlamentom a Radou. Cieľom dohody je, aby sa všetky batérie uvádzané na trh EÚ stali udržateľnejšími, bezpečnejšími a aby boli v súlade so zásadami obehového hospodárstva. Samotná dohoda reflektuje a vychádza z návrhu Komisie z 10. decembra 2020, ktorý rieši sociálne, hospodárske a environmentálne otázky týkajúce sa všetkých druhov batérií.

Narastajúce objemy komunálnych odpadov a ich skládkovanie sú globálnym celosvetovým problémom. Napriek rôznym administratívnym a legislatívnym opatreniam sa nedarí trvalo znižovať objem komunálneho odpadu, ktorý končí na riadených i nelegálnych skládkach. Výrazným príspevkom v riešení problému bol rozvoj recyklácie, využívanie odpadu ako druhotnej suroviny a alternatívneho paliva. Napriek tomu sa stále ešte veľká časť odpadu skládkuje a nutnosť skládkovania časti odpadu sa neodstráni ani v blízkej budúcnosti. Pre zmiernenie negatívnych ekologických dopadov zo skládkovania komunálneho odpadu sa prijímajú opatrenia, aby sa skládkoval len ekologicky nezávadný zvyškový odpad, napríklad odpad po mechanicko-biologickej úprave (MBÚ). Aj na Slovensku situáciu rieši novela vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, podľa ktorej sa mohol od 1. januára 2023 skládkovať len odpad po MBÚ.

Dňa 9. decembra 2022 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) zverejnila informáciu o predbežnej politickej dohode medzi Európskym parlamentom a Radou. Cieľom dohody je, aby sa všetky batérie uvádzané na trh EÚ stali udržateľnejšími, bezpečnejšími a aby boli v súlade so zásadami obehového hospodárstva. Samotná dohoda reflektuje a vychádza z návrhu Komisie z 10. decembra 2020, ktorý rieši sociálne, hospodárske a environmentálne otázky týkajúce sa všetkých druhov batérií.

Od drobného planktónu až po masívne veľryby sa mikroplasty našli v celom potravinovom reťazci oceánu. Jedným z hlavných zdrojov tohto znečistenia sú vlákna zbavené počas prania syntetických tkanín. Aj keď mnohé štúdie ukazujú, že mikrovlákna sa uvoľňujú počas prania v práčke, menej jasné bolo, ako prispieva ručné pranie. Teraz vedci v ACS Environmental Science & Technology Water uvádzajú, že ručné pranie môže drasticky znížiť množstvo vlákien v porovnaní s používaním práčky.

Vedci z Kalifornskej univerzity v Riverside sa posunuli o krok bližšie k nájdeniu využitia stoviek miliónov ton plastového odpadu vyprodukovaného každý rok, ktorý často upcháva prúdy a rieky a znečisťuje naše oceány.

Európska komisia (ďalej len „EK“) zverejnila druhý diel dokumentu s názvom „Zelená dohoda“. Navrhla v ňom nové celoeurópske pravidlá v oblasti obalov. Práve na ich výrobu sa používajú primárne suroviny, a to v prípade plastov až v 40 percentách a pri papierových obaloch až v 50 percentách. [1] Navrhované pravidlá majú umožniť spotrebiteľom zvoliť si opätovne použiteľné obaly, odbúrať zbytočné obaly, obmedziť nadmerné balenia a poskytnúť jasné označenie na podporu správnej recyklácie.

Podľa počtu odpadkov na plážach tvoria plasty až 85 % odpadu v moriach. [1] Tento odpad má cezhraničnú povahu. Do morí sa dostáva z riek a do riek aj vplyvom vetra z rôzneho prostredia. Voľne pohodený odpad, tzv. littering, vytvára zdroj pre budúci odpad v moriach. Mali by riešiť problém s plážovým litteringom len prímorské mestá alebo iné, turisticky vyhľadávané destinácie? Kto by mal znášať náklady na odstraňovanie litteringu? Možné odpovede nájdete v článku.

Celá spoločnosť nielen u nás, ale i v Európe, je v súčasnosti postihnutá energetickou a surovinovou krízou. Na jej zvládnutie sa prijímajú rôzne úsporné opatrenia. Niektoré, najmä v oblasti energetiky, pôsobia možno až drasticky. Obavy z nedostatku ropy a plynu sa premietajú nielen do šetrenia a znižovania spotreby produktov na ich báze, ale aj do znižovania spotreby elektrickej energie a úspor pri vykurovaní. Nedostatok či výpadky v dodávkach ropy a plynu môžu nepriaznivo dopadnúť i na produkciu plastov, pre ktoré sú základnými surovinami. Aj keď sú snahy hľadať pri výrobe plastov alternatívne suroviny, tak ropa a plyn budú ešte dlho pre plasty kľúčové. Alternatívou pre ropu a plyn však môže byť aj lepšie využívanie plastového odpadu ako druhotnej suroviny.

Skutočnosť, že Európska únia chce do budúcnosti dávať akcent na zelené verejné obstarávanie deklaruje aj fakt, že vydala novú Stratégiu EÚ pre udržateľný a obehový textil, ktorá v rámci opatrení zavádza Povinné požiadavky týkajúce sa zeleného verejného obstarávania a stimulov členských štátov do roku 2024. Článok sa venuje predstaveniu základných ideí tejto stratégie, ktorá poskytuje praktický prehľad a riešenia využitia textilu v rámci cirkulárneho prístupu k prírodným zdrojom so zníženým efektom na klimatickú zmenu. Stratégia rieši aj otázku rýchlej módy, textilného odpadu a likvidácie nepredaných textilných výrobkov a zabezpečuje, aby sa pri ich výrobe v plnej miere dodržiavali sociálne práva. Zavádza digitálny pas pre textílie založený na povinných požiadavkach na informácie o obehovosti a iných kľúčových environmentálnych aspektoch.