V súčasnosti nerezonuje v oblasti životného prostredia nič viac ako klimatická kríza a boj s ňou, emisie skleníkových plynov, otepľovanie planéty či znižovanie uhlíkovej stopy a obsahu CO2 v atmosfére. Zelená ekonomika a cirkulárna ekonomika hovoria nielen o potrebe využívať obnoviteľné zdroje energií a surovín, viac recyklovať, a tým využívať odpad ako druhotnú surovinu, ale tiež hovoria o „blízkosti“ jednotlivých uzlov životného cyklu výrobkov, a tým o znižovaní dopravných a prepravných trás, ako o jedenej z foriem znižovania emisií a podielu CO2 v atmosfére. Týka sa to všetkých foriem dopravy a hlavne prepravy surovín a tovarov na (niekedy zbytočne) dlhé vzdialenosti.
V súčasnosti sa často hovorí o potrebe ukončiť, resp. aspoň utlmiť tzv. dobu plastovú. Skončila doba, keď sa hľadalo, čo možno nahradiť plastmi (v minulosti známy a aj efektívny program náhrady kovov plastmi) a dnes sa naopak hľadajú spôsoby a materiály, ktorými možno nahradiť práve plasty. Na vine pritom nie sú zlé či nevyhovujúce vlastnosti plastov, ale ich niektoré „prednosti“, najmä ich dlhá, takmer nekonečná životnosť. Aj preto je snaha hľadať alternatívy výrobkov z plastov šetrnejšie k životnému prostrediu. Týka sa to hlavne obalov a výrobkov krátkodobej či jednorazovej spotreby. Významnú úlohu tu hrá recyklácia, keď sa časť odpadu vráti do obehu a spotreby vo forme výrobkov z plne recyklovaného materiálu, resp. aspoň s výrazným podielom recyklovaného odpadu. Využitím a recykláciou odpadu na obdobné výrobky, ako sú výrobky z primárneho materiálu, sa síce aktuálny objem odpadov nezníži (pretože to, čo sa recykluje, sa po čase opäť dostane do odpadu vo forme identického výrobku, ktorý síce nie je z primárneho mate