Jednou zo „starých, nepísaných“ zásad v odpadovom hospodárstve bola, že zbierať a separovať sa má len to, čo sa dá následne zhodnotiť a nie to, čo potom aj tak skončí v odpade. Táto zásada by sa mohla vzhľadom na súčasný stav v odpadovom hospodárstve a hlavne v recyklácii pretransformovať na - recyklovať sa má len to, čo sa dá reálne uplatniť na trhu, ale nie to, čo bude dlhodobo a trvale plniť sklady nepredajných výrobkov, aby vznikal nový, ale sofistikovaný odpad. Platí to najmä o zmesovom plastovom odpade, kde je trvalý problém s odbytom recyklovaných plastových výrobkov. Nie je novinkou, že problémy s odbytom boli v minulosti jedným z hlavných problémov predčasného ukončenia činnosti viacerých recyklačných firiem.
Objem komunálneho odpadu každoročne narastá a úmerne narastajú aj problémy, čo s ním. Podiel recyklovaného odpadu síce mierne narastá, ale stále rastie aj skládkovanie odpadu. V blízkej budúcnosti sa problém ešte pravdepodobne prehĺbi, najmä potom, čo vstúpi do platnosti povinnosť
mechanicko-biologickej úpravy odpadu (MBÚ)
. Oddelená pevná zložka sa totiž bude musieť ešte roztriediť, pričom jeden z najväčších podielov budú tvoriť zmesové plasty. Tým sa ešte navýši podiel vyseparovaného zmesového plastového odpadu. Plastový podiel v komunálnom odpade má svoje osobitné kvalitatívne, ale aj kvantitatívne postavenie. Špecifikum zmesového komunálneho plastového odpadu je to, že ho tvorí zmes rôznych výrobkov z kvalitatívne rôznych materiálov. Z materiálov s rôznymi vlastnosťami, ktoré sú spolu recyklovateľné len za určitých podmienok. To determinuje aj vlastnosti recyklovaných výrobkov a možnosti ich uplatnenia na trhu a ich aplikačné možnosti.Plastový komunálny odpad možno rovnako ako ostatné zložky komunálneho odpadu zhodnotiť energeticky, resp. recykláciou, pričom recyklácia môže byť fyzikálna (mechanická) alebo chemická. Kým fyzikálna recyklácia umožňuje popri jednodruhovej recyklácii r