Recyklácia - strana 2

Výrobky z recyklovaných materiálov majú často problém uplatniť sa na trhu ako rovnocenná, ekvivalentná náhrada výrobkov z tradičných materiálov. Častým dôvodom je vyššia cena, ktorá bráni výraznejšiemu uplatneniu na trhu. Toto sa týka výrobkov z recyklovaných zmesových plastových odpadov. Cenový hendikep z pohľadu zákazníka nevyvažujú ani porovnateľné a lepšie úžitkové vlastnosti, dlhšia životnosť či praktická bezúdržbovosť. Pre zákazníka nebýva zaujímavé ani to, že nadobúdacie náklady sú síce vyššie, ale po dobu životnosti sa môžu vrátiť, a to aj niekoľkonásobne. Ak je cena limitujúcim faktorom pre uplatnenie sa výrobkov na trhu, ich cenotvorba je nemenná, nie je možné ju meniť a optimalizovať tak, aby sa cenovo priblížili aktuálnym trhovým cenám? Odpovede nájdete v článku.

Členské štáty Európskej únie (ďalej len "EÚ") majú za úlohu najneskôr od 1. januára 2025 rozšíriť triedený zber odpadov aj o zložku textil. Prevedenie tejto požiadavky do praxe majú vo vlastných rukách jednotlivé štáty. Zber textilu je špecifický predovšetkým z toho dôvodu, že ide vlastne o zber dvoch zložiek, a to textilu vhodného na opätovné použitie a odpadového textilu. Zároveň je tu aj skutočnosť, že textil na opätovné použitie často opúšťa EÚ. Jeho zmysluplné využitie, opätovné použitie, resp. využitie výrobkov z textilného odpadu v rámci Európy je otázne.

Príspevok analyzuje vývoj poznatkov v oblasti posudzovania mikroplastov. Zameriava sa na výskyt uvedených častíc v ekosystémoch a vo svetovom oceáne. Zároveň zhŕňa doterajšie poznatky o vplyvoch uvedených odpadov na ľudské zdravie a ľudské telo a taktiež na iné živé súčasti prírody a krajiny.

Od 1. januára 2025 budú obce povinné zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu textilu. Zatiaľ je to v príslušnej právnej úprave jediná zmienka o textile bez stanovenia bližších postupov, zodpovednosti jednotlivých subjektov a ďalších povinností.

Koncom januára sa otvorila 9. výzva v rámci Programu Slovensko zameraná na budovanie zberných dvorov a zefektívnenie systémov zberu vytriedených komunálnych odpadov.

Aj keď sa prírodné hnojivá vyrobené z upraveného splaškového kalu používajú na opätovné zavedenie živín na poľnohospodárske polia, prinášajú so sebou aj mikroplastické znečisťujúce látky. A podľa malej štúdie publikovanej v ACS' Environmental Science & Technology Letters, vietor zachytí viac plastových častíc, ako sa kedysi myslelo. Výskumníci zistili, že mikroplasty sa uvoľňujú z polí ľahšie ako prachové častice podobnej veľkosti a dostávajú sa do vzduchu aj pri slabom vánku.

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Udržateľný ekonomický rast prostredníctvom efektívneho využívania energetických zdrojov s minimálnymi emisiami je uznávanou globálnou výzvou pre rozvinuté a rozvíjajúce sa ekonomiky. Pri riešení environmentálnych problémov s trvalo udržateľným hospodárskym rastom OSN úzko spolupracuje so svojimi členskými štátmi a zainteresovanými stranami. Štúdie ukazujú, že obnoviteľná energia zvyšuje ekonomický rast a znižuje emisie uhlíka. Štatistiky však ukazujú, že obnoviteľná energia má len 13,47% na celkovej spotrebe energie. Svet stále využíva viac ako 87,5% fosílnych palív, čo prispieva k vyšším emisiám. Najúčinnejšími spôsobmi riešenia tejto situácie sú zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na úroveň globálnej spotreby energie a zdokonalenie procesov premeny energie prostredníctvom technologického pokroku, čo vedie k väčšej výrobe energie a minimalizácii vplyvu na životné prostredie.

Príspevok sa zameriava na potenciál stavebného odpadu v oblasti cirkulárnej ekonomiky a predovšetkým cirkulárneho stavebníctva. Analýza sa sústreďuje predovšetkým na prostredie Európy a EÚ. Zároveň zahŕňa mieru vplyvu krízy a pandémie COVID-19 na sektor stavebníctva a nakladanie so stavebným odpadom a taktiež vplyv vojny na Ukrajine na tvorbu odpadov, ktorý vzniká z budov a infraštruktúry.

Komunálny odpad je (možno krutá) daň za rozvoj civilizácie a konzumnej spoločnosti. Objem komunálneho odpadu nielen rastie, ale sa výrazne mení i jeho zloženie a štruktúra. Na trh prichádzajú nové výrobky a materiály, a tak po čase "prichádza" aj nový druh odpadu. Kým ešte nie tak dávno stačilo odpad vyvážať na skládky, dnes už treba hľadať cesty a riešenia, ako skládkovanie minimalizovať a zneškodňovanie odpadu riešiť aj inými spôsobmi.

Jedným z cieľov Európskej únie v oblasti odpadov je výrazné znižovanie množstva komunálneho odpadu, ktorý skončí nevyužitý a uložený na skládkach. Podľa najnovších správ však hrozí, že Slovensko si svoje záväzky v oblasti odpadov nesplní. Každý členský štát má totiž prijať také opatrenia, aby do konca roku 2025 dokázal opätovne využiť a recyklovať minimálne 55% komunálneho odpadu. Do roku 2030 to má byť 60% a v roku 2035 až 65%. Aj keď sa v recyklácii podľa údajov Inštitútu environmentálnej politiky približujeme k priemeru európskych krajín, na skládkach nám stále končí až 41% vyzbieraného odpadu. Priemer za členské štáty je pritom len 23%.

Firma zabezpečujúca vývoz a uloženie komunálneho odpadu v obci si účtuje aj poplatok podľa zákona č. 329/2018 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Poplatok nie je vyrubený rozhodnutím obce a platí sa firme a nie obci. Prostredníctvom ktorého nákladového účtu sa má účtovať poplatok za uloženie odpadu, ktorý fakturuje firma zabezpečujúca vývoz komunálneho odpadu?

Plastový odpad, ktorý sa hromadí na súši, nakoniec skončí v oceáne ako mikroplasty. Teraz sa však špekuluje, že mikroplasty sú prítomné aj v atmosfére, obsiahnuté v oblakoch. V novej štúdii výskumníci analyzovali vzorky oblačnej vody z vysokohorských hôr v Japonsku, aby zistili množstvo mikroplastov v nich. Objasňujú tiež, ako tieto vzdušné častice ovplyvňujú tvorbu oblakov a ich negatívny vplyv na klímu.

Environmentálny fond (ďalej len „EF“) zverejnil v polovici septembra 2023 zoznam miest a obcí, ktoré podali žiadosť o príspevok za zhodnotenie kuchynského odpadu podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 67/2021 Z. z. za rok 2022.

V súvislosti s povinnosťou platenia miestneho poplatku za komunálny odpad sa v príspevku zaoberáme otázkou, či pre určenie poplatníka v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) je právne významná okolnosť, že vlastník byt fakticky neužíva z dôvodu zriadeného práva doživotného bývania v prospech inej fyzickej osoby.

Príspevok analyzuje nove prístupy a technológie v oblasti stavebníctva, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie vzniku stavebných odpadov a opätovné použitie stavebných materiálov. Z obsahového hľadiska analýza zahŕňa prístupy v niektorých členských krajinách EÚ. Následne na uvedenú analýzu nadväzuje rozbor podmienok Plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú viazané na obnovu a rekonštrukciu verejných budov a pamiatkovo chránených budov na Slovensku.

Z analýz odpadov na Slovensku vyplýva, že v zmesovom komunálnom odpade sa stále nachádza veľké množstvo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý vieme využiť. Niektoré krajiny v EÚ pre tento odpad našli využitie v synergickom efekte kompostární a biometánových staníc. Slovensko tento zdroj energie takmer nevyužíva, keďže väčšina kuchynského odpadu končí na skládkach alebo v spaľovniach. Ako bioodpad zhodnocujú v Taliansku a aké benefity im prináša?

Príspevok analyzuje súčasný stav nakladania s plastovými odpadmi na Slovensku, v Európskej únii a v globálnom priestore. Autor sa zamýšľa nad efektívnosťou súčasných prístupov k nakladaniu s plastovým odpadom a skúma možnosti rozvoja terajších a nových technológií v oblasti recyklácie plastového odpadu.

Ciele znižovania spotreby ľahkých plastových tašiek boli stanovené už v roku 2015 so začiatkom vykazovania v roku 2018. Ich nastaveniu predchádzali štúdie zamerané na výrobný sektor, posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov rôznych politík na zníženie množstva plastových tašiek na jedno použitie [1]. Nasledovali ich štúdie posúdenia životného cyklu (LCA) [2, 3, 4], ďalej vplyvu oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie, po ktorom prišiel zákaz uvedenia takýchto tašiek na trh [5, 6]. V súčasnosti sa štúdie zaoberajú biodegradovateľnými alternatívami [7]. Z hľadiska vplyvu a dopadu na životné prostredie sa v hierarchii odpadového hospodárstva uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu. Ako to s cieľmi v znižovaní spotreby ľahkých plastových tašiek vyzerá na Slovensku a ako v členských štátoch EÚ?

Zákonom č. 335/2022 Z. z. sa zmenil a doplnil zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Novela zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. novembra 2022, upravuje možnosť určenia miestneho poplatku za komunálne odpady, ktorých zber prebieha vážením na zbernom vozidle pri vyprázdňovaní každej zbernej nádoby. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) upravuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok“) v § 77 až § 83.