Dňa 3. mája 2024 bolo v Úradnom vestníku zverejnené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Text s významom pre EHP) (ďalej len „CRMA“)
[1]
. CRMA nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Články 40 a 41 sa uplatňujú od 24. mája 2029.CRMA sa v odbornej diskusii primárne číta predovšetkým ako predpis o ťažbe, spracovaní a povoľovaní strategických projektov. Takáto interpretácia je len čiastočne správne. Ťažobná a spracovateľská časť nariadenia nepochybne dominuje, normatívne jadro CRMA je výrazne širšie a systematicky zahŕňa aj oblasť obehového hospodárstva, odpadov a druhotných surovín. Osobitne dôležité sú pravidlá o národných opatreniach na podporu cirkularity, o získavaní kritických surovín z ťažobných odpadov a o recyklovateľnosti, obsahu recyklátu a informáciách pri výrobkoch s permanentnými magnetmi.
Osobitná pozornosť sa venuje tomu, že CRMA nebuduje paralelný odpadový režim, ale skôr vytvára strategický rámec, ktorý má presmerovať odpadové toky a historické odpadové záťaže do logiky surovinovej bezpečnosti, pri zachovaní základných princípov odpadového práva a ochrany životného prostredia.
Hlavné ciele
CRMA vznikol ako odpoveď Európskej únie na rastúcu geopolitickú zraniteľnosť dodávok kritických a strategických surovín. Európska komisia aj Európsky parlament pri jeho prijímaní zdôrazňovali najmä potrebu posilniť domácu ťažbu, spracovanie a diverzifikáciu dovozu. Rovnakou súčasťou regulačnej logiky je však aj výrazné posilnenie recyklácie a sekundárnych surovinových tokov. Nariadenie predpokladá, že časť rizika závislosti možno zmierniť tým, že sa kritické suroviny začnú vo väčšej miere získavať z odpadu, vyradených výrobkov, odpadových zariadení a z historických ťažobných odkalísk a úložísk.
Táto zmena perspektívy je pre právnu prax zásadná. Kým tradičné banské a priemyselné právo sledovalo odpad najmä ako environmentálnu záťaž, CRMA ho v určitej časti začína vnímať aj ako surovinový zdroj. Ide o posun, v ktorom sa na odpady a zvyškové materiály pozerá dvojitou optikou: ako na predmet povinností v oblasti ochrany zdravia a životného prostredia a ako na potenciálny zdroj strategicky významných materiálov. To je možno najdôležitejšia systémová zmena, ktorú CRMA do európskeho právneho priestoru prináša.
Pojmy
CRMA pres svoje účely definuje a vymedzuje okrem iných aj tieto pojmy:
-
„surovina“ je látka v spracovanom alebo nespracovanom stave používaná ako vstup na výrobu medziproduktov alebo konečných výrobkov s výnimkou látok, ktoré sa prevažne používajú ako potraviny, krmivá alebo spaľovacie palivá;
-
suroviny, a to aj v nespracovanej forme, v akejkoľvek fáze spracovania a vtedy, keď sú vedľajším produktom iných ťažobných, spracovateľských alebo recyklačných procesov, uvedené v oddie