Nápojové kartóny sú dnes prezentované výrobcami ako recyklovateľné a environmentálne vhodné riešenie. Nové európske nariadenie o obaloch a odpade z obalov však zásadne mení pohľad na recyklovateľnosť. Otázka preto znie, aké miesto budú mať nápojové kartóny v obehovej ekonomike o 10 či 15 rokov?
Nápojový kartón, kompozitný obal na báze lepenky, viacvrstvový kombinovaný materiál (skratka VKM) alebo ľudovo tetrapak sú najčastejšie názvy pre obal používaný predovšetkým na tekuté potraviny ako mlieko, mliečne výrobky, džús či paradajkový pretlak. Obal je zložený z viacerých vrstiev papiera a polyetylénovej fólie, vtedy hovoríme o septickom nápojovom kartóne. Používa sa na pasterizované potraviny. Ak sa do vrstiev pridá hliníková fólia, ide o aseptický obal. Ten je vhodný na trvanlivé výrobky.
[1]
Ak sa pozrieme na konkrétne zastúpenie jednotlivých druhov materiálov v nápojovom kartóne, najväčšiu časť tvorí papier, a to 70 % až 80 %. Na výrobu sa používa primárna surovina, celulóza a práve tá je dôvodom, prečo je tento obal žiadaný na recykláciu. Polyetylénová vrstva zabezpečuje nepriepustnosť pre tekutiny a mikroorganizmy. Tvorí 20 % až 25 %. Aseptický typ chráni potraviny a nápoje pred kyslíkom, baktériami a svetlom. Hliníková vrstva v ňom zvyčajne predstavuje 5 % obalu.
[2]