Plasty sa v posledných rokoch považujú za „strašiaka spoločnosti“ a stali sa súčasťou mnohých európskych politík a dokumentov. Od roku 2011 majú dokonca aj svoj vlastný mesiac, a to konkrétne júl - Júl bez plastov (Plastic Free July TM)
[1]
. Túto globálnu kampaň spustila organizácia Plastic Free Foundation a jej snahou je motivovať čo najviac ľudí po celom svete minimalizovať vznik plastového odpadu, prestať používať jednorazové plasty bežnej spotreby a nahradiť ich opakovane použiteľnými alternatívami. Je toto však naozaj cesta, ktorá zachráni ľudstvo pred plastovou záhubou?Legislatívne a nelegislatívne akty
Za zastrešujúci EÚ dokument by sme mohli považovať tzv. Green Deal
[2]
, ktorého cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, schválený v roku 2019. Predstavuje strategický rámec, z ktorého vychádza legislatíva týkajúca sa plastov a obehového hospodárstva. Jeho súčasťou je aj tzv. CEAP (Circular Economy Action Plan)
[3]
. Ten identifikuje plastové obaly ako prioritnú oblasť s legislatívnymi iniciatívami na zlepšenie dizajnu, ich recyklovateľnosti, ako aj predchádzania vzniku. Zahŕňa v sebe aj opatrenia proti mikroplastom, podporu recyklátu aj bio-plastov. Ďalším dokumentom je plastová stratégia EÚ prijatá v roku 2018
[4]
. Stratégia v sebe obdobne zahŕňa opatrenia na znižovanie plastového odpadu, obmedzenie mikroplastov, podporu recyklácie, bio-plastov a inovácií. Položila základy pre legislatívne akty, ako napríklad pre tzv. SUP smernicu [(EÚ) 2019/904]
[5]
.
Boju proti mikroplastom sa venuje aj Zero Pollution Action Plan
[6]
, ktorý stanovuje cieľ znížiť mikroplastové emisie o 30 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2016 ako súčasť iniciatívy
Za čistý vzduch, vodu a pôdu
. Problematike mikroplastov sa venuje aj legislatíva REACH zakazujúca zámerné pridávanie mikroplastov do produktov, keďže bolo preukázané, že každý rok sa zámerne do produktov použije až približne 145 000 ton mikroplatov v podobe kozmetiky, detergentov, farieb či hnojív. Z toho približne 42 000 ton je uvoľnených do prostredia používaním týchto produktov
[7]
. Zabráneniu nezámerného uvoľňovania mikroplastov do prostredia sa zase snaží legislatíva týkajúca sa úniku plastových peliet do životného prostredia
[8]
. Okrem uvedených dokumentov sa problematike (mikro) plastov venujú aj mnohé dokumenty a iniciatívy týkajúce sa ochrany pôdy či vôd.Nemôžeme, samozrejme, nespomenúť aj legislatívu týkajúcu sa priamo odpadov, ako smernicu o odpade (2008/98/ES)
[9]
, smernicu o obaloch a odpadoch z obalov (94/92/ES), tzv. PPWD
[10]
, nariadenie o obaloch a odpade z obalov [(EÚ) 2025/40], tzv. PPWR
[11]
, ktoré bude