Obchodná spoločnosť

Obecné obchodné spoločnosti, najmä spoločnosti s ručením s obmedzeným obce, často nedisponujú dostatkom finančných prostriedkov na svoju činnosť. Je to, prirodzene, podmienené tým, že vykonávajú činnosti, ktoré samy osebe neprinášajú zisk, napríklad údržbu miestnych ciest, verejnej zelene, osvetlenia. Príspevok vymedzuje právny rámec, ako správne usporiadať finančný vzťah medzi obcou a komunálnou obchodnou spoločnosťou pri vklade do kapitálového fondu.

Mesto má vytvorenú obchodnú spoločnosť s. r. o. - registrovaný sociálny podnik. Chce poskytnúť tejto spoločnosti dotáciu. V rozpočte je schválená rezerva na poskytovanie dotácií. Sme pri tejto dotácii pre vlastnú spoločnosť povinní ísť cez platné VZN o poskytovaní dotácií, t.j. že spoločnosť s ručením obmedzeným si musí podať žiadosť, uzatvoriť zmluvu a následne vyúčtovať spôsobom ako ostatné subjekty, ktorým sa takáto dotácia poskytuje? Je potrebné aj v prípade poskytnutia tejto dotácie uzatvoriť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o poskytovaní dotácie a žiadať vyúčtovanie?

Obec zakladá obchodnú spoločnosť s. r. o. so 100 % účasťou obce. Ako zaúčtovať vklad 5 000 eur v účtovníctve a v rozpočte obce, ako aj v novozriadenej s. r. o.?

Obce často zriaďujú právnické osoby tzv. tretieho sektora, najčastejšie neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Existencia obecných neziskových spoločností spôsobuje množstvo právnych problémov. Napriek ich početnosti a aplikačným problémom sa v právnej vede a právnej spisbe komunálnym právnickým osobám tretieho sektora vôbec nevenuje pozornosť. Príspevok je určený na odstránenie tohto informačného deficitu.

V nasledujúcom príspevku prinášame prehľad praktických príkladov účtovania špecifických situácií v obciach podľa platných právnych predpisov.

Podnikanie obce je spôsobom nakladania s majetkom obce. Autor článku vysvetľuje možné formy podnikania obce, analyzuje oprávnenia právnických osôb pri nakladaní s majetkom obce, pričom kladie dôraz na rozdiel medzi obcou zriadenými a založenými právnickými osobami.

Ak obec dá do likvidácie svoju s.r.o., ktorá má ale bankový úver, tak obec ako vlastník svojho obecného podniku nepreberá tento záväzok, aby ho voči banke vyrovnala, nakoľko podľa zákona obec nemôže preberať záväzky za iné osoby. Ako postupovať, aby sa daný záväzok voči banke vyrovnal, ak majetok ani pohľadávky nepostačujú na predmetné vykrytie daného záväzku?

Obec zakladá v mesiaci november s.r.o. so 100% účasťou obce. Prosíme Vás ako zaúčtovať tento vklad t.j. 5 000,- eur v účtovníctve a v rozpočte obce, ako aj v novozriadenej s.r.o v účtovníctve. 

Základné imanie obchodnej spoločnosti podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. predstavuje peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Výška základného imania sa zapisuje do obchodného registra. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.

Obce a mestá môžu vykonávať podnikateľskú činnosť a zhodnocovať tým svoj majetok. V príspevku sa zameriame na najčastejšie formy podnikania, ktoré obce v praxi využívajú.

V tomto príspevku sa oboznámime s niekoľkými možnosťami vkladu obce do súkromnej obchodnej spoločnosti v prípade, že by tento vklad mohol predstavovať štátnu pomoc.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám určuje jednotlivým subjektom rozsiahle aktívne aj pasívne informačné povinnosti. Tento právny predpis sa vzťahuje nielen na obce, resp. rozpočtové a príspevkové organizácie obcí, ale aj na obecné obchodné spoločnosti. Práve táto posledne zmieňovaná kategória povinných osôb má s aplikovaním uvedeného zákona v praxi neraz problémy. V nasledujúcom príspevku preto sumarizujeme všetky aktívne aj pasívne informačné povinnosti obecných firiem.

Spoločnosť A vlastní podielové cenné papiere svojej dcéry sídlo v inom štáte EU spoločnosť B. Rozhodnutím jediného spoločníka sa spoločnosť B v EU presídli na Slovensko. Bola založená s.r.o na Slovensku spoločnosť C. Spoločnosť A vložila do základného imania spoločnosti C nepeňažný vklad podielové cenné papiere, ktoré spoločnosť A evidovala na účte 061. Hodnota nepeňažného vkladu v spoločnosti A je nižšia ako hodnota ZI v spoločnosti C, nakoľko bol zaúčtovaný v spoločnosti A oceňovací rozdiel z precenenia majetku a záväzkov 414/061 Zároveň bolo rozhodnuté, že spoločnosť C sa zlúči so spoločnosťou A, a to tak, že v spoločnosti A sa navýši základné imanie o hodnotu základného imania spoločnosti C. napr. ZI spoločnosti A 500, ZI spoločnosti C 200, zlúčením ZI spoločnosti A 700. / rozhodný deň bol určený/ Vedeli by ste mi predkontovať ako správne toto celé zaúčtovať. Spoločnosť A je platiteľ DPH, spoločnosť C nie, tieto dve spoločnosti sa idú zlučovať. Nevzniká spoločnosti C sa zo zákona registrovať na DPH. Môj názor je, že nie, v opačnom prípade by vznikla povinnosť registrácie.

Hlavný kontrolór ako zamestnanec príspevkovej organizácie obce Môže byť zamestnanec príspevkovej organizácie, ktorú zriadila obec, hlavným kontrolórom tej istej obce? Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona o...

Môže byť hlavným kontrolórom obce zamestnanec touto obcou založenej obchodnej spoločnosti – spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý pracuje v pracovnej pozícii ekonóm?

Príspevok sa venuje problematike pôsobnosti hlavného kontrolóra obce pri kontrole právnických osôb, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iných osôb, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie. Pokúsi sa dať odpovede na mnohé otázky, ktoré rezonujú medzi hlavnými kontrolórmi a odbornou verejnosťou.

becné zastupiteľstvo na rokovaní rozhoduje o založení alebo zrušení obchodnej spoločnosti, schvaľuje zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľuje majetkovú účasť obce v právnickej osobe. Zároveň zásady hospodárenia obce by mali obsahovať určenie úkonov valného zhromaždenia, o ktorých bude rozhodovať obecné zastupiteľstvo a starosta (primátor). Spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, stanovy môžu obsahovať ustanovenie, kto má byť ustanovený za likvidátora [§ 72 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“)]. Právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti musia mať písomnú formu alebo formu notárskej zápisnice, ak to Obchodný zákonník vyžaduje.

Naša spoločnosť sa stala 100 % vlastníkom inej zahraničnej s. r. o. (obchodný podiel nekúpila, ani žiaden vklad do základného imania nevkladala, len sa stala 100 % spoločníkom). V roku 2019 poskytla tejto dcérskej spoločnosti pôžičku 30 000 €. V roku 2020 bolo rozhodnutím jediného spoločníka zvýšenie základné imanie o 30 000 € a túto pôžičku sme preklasifikovali ako vklad do ich základného imania. V roku 2021 bolo základné imanie znížené a nám bolo vyplatené 50 000 € zo zníženia základného imania. Ako máme tieto transakcie zaúčtovať? Vložili sme tam iba 30 000 €, vyplatili nám 50 000 € - je to pre nás výnos? Ak áno, je to zdaniteľný výnos v SR?

Obec ako samostatná právna a ekonomická jednotka môže vykonávať podnikateľskú činnosť, cieľom ktorej je dosiahnutie zisku, rovnako ako iné, rýdzo súkromnoprávne subjekty. Obec môže vykonávať podnikateľskú činnosť rôznymi spôsobmi, resp. v rôznych formách. Jednou z foriem výkonu podnikateľskej činnosti obce je podnikanie prostredníctvom založených samostatných právnických osôb súkromného práva, tzv. komunálnych obchodných spoločností. Problematika komunálnych obchodných spoločností je komplexná. Pri definovaní postavenia a vymedzení fungovania komunálnych obchodných spoločností sú kľúčovými právnymi predpismi zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník") a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"). Vymedzenie Obchodného zákonníka a zákona o obecnom zriadení ako všeobecného alebo špeciálneho predpisu nie je v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ustálené. Nevyjasnený vzťah medzi Obchodným zákonníkom a zákonom o obecnom zriadení prináša v aplikačnej praxi viacero esenciálnych problémov. Predkladaný príspevok analyzuje parciálnu otázku, ktorou je zákaz konkurencie členov dozornej rady a ko­nateľa komunálnej obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Orgány obce sú tvorcami komunálnych politík na svojom území. Pri tvorbe komunálnych politík sa poslanci obecného zastupiteľstva môžu zaoberať aj s myšlienkou o založení/zrušení obchodnej spoločnosti alebo aj o tom, že obec bude vykonávať sama za seba podnikateľskú činnosť. Tieto myšlienky môžu vychádzať aj z plánu hospodárskeho sociálneho rozvoja obce.