Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

Ustanovenie § 84 ods. 2 písm. a) daňového poriadku: Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku nepresiahne 20 eur. Kedy môže správca dane vydať rozhodnutie o zániku nedoplatku po určení nedoplatku ako dočasne nevymožiteľného?

V zmysle daňového poriadku môže správca dane zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve daňového dlžníka. Môže však správca dane zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá nie je vo vlastníctve daňového dlžníka, ale je vo vlastníctve dcérskej spoločnosti (rovnakí konatelia a spoločník) v zmysle Občianskeho zákonníka? 

V správnom konaní pred obcou, ktorá je správnym orgánom, musia zamestnanci obcí rešpektovať základné právne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Článok poskytuje odporúčania a pomoc zamestnancom obcí, ale aj starostom obcí, ktorí majú rozhodovaciu právomoc v oblasti samosprávy.

Som zriaďovateľkou súkromnej základnej školy. Z dôvodu odstránenia dvojzmennej prevádzky sme zriadili nové elokované pracovisko v susednej obci, ktoré bolo zaradené do siete škôl Ministerstva školstva SR. Máme záujem...

V praxi obcí často nastávajú situácie, keď daňový subjekt nemôže konať osobne – či už z dôvodu pobytu v zahraničí, výkonu trestu alebo neznámeho pobytu. V takýchto prípadoch je potrebné zabezpečiť jeho zastupovanie. Článok prináša prehľad právnych možností a praktické odporúčania, ako má obec postupovať pri ustanovení zástupcu daňovému subjektu v súlade s daňovým poriadkom.

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Zamestnanec vykonáva prácu na základe zákona č. 552/2003 Z. z. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce uvedené „mesto“ (konkrétny názov mesta, v ktorom má zamestnanec trvalý pobyt a zároveň sídlo zamestnávateľ). Ďalej je v pracovnej zmluve uvedené, že hlavným miestom výkonu práce je presná adresa sídla zamestnávateľa. Zamestnávateľ má v danom meste viacero prevádzok na rôznych adresách. V pracovnej zmluve ani v informačnej povinnosti zamestnávateľa nie sú bližšie špecifikované podmienky, v ktorej prevádzke a v akom čase sa má zamestnanec zdržiavať, ani nie je výslovne uvedené, že tieto podmienky určuje zamestnávateľ. Vyplýva zo Zákonníka práce alebo zo zákona č. 552/2003 Z. z. oprávnenie zamestnávateľa určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta a v akom čase (v rámci pracovného času) sa má zamestnanec zdržiavať? Vychádzame z predpokladu, že zamestnanec sa má primárne zdržiavať v sídle zamestnávateľa (t. j. na hlavnom mieste výkonu práce), a len na základe pokynu zamestnávateľa môže vykonávať prácu aj v inej prevádzke v rámci mesta. Alebo v dôsledku absencie presného určenia týchto podmienok v pracovnej zmluve môže zamestnanec sám určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta bude vykonávať prácu, pričom o tom iba informuje zamestnávateľa?

Obec vystupuje raz ako správny orgán s autoritatívnymi právomocami, inokedy ako rovný partner v súkromnoprávnych vzťahoch. Článok jasne odlišuje obe roviny a ukazuje, čo z nich pre samosprávu vyplýva pri dokazovaní, rozhodovaní a uzatváraní zmlúv. Dozviete sa, kedy má obec nadradené postavenie a kedy musí rešpektovať zásadu rovnosti strán. Získate praktické opory v zákonoch aj tipy, ako sa vyhnúť procesným nedostatkom pri výkone verejnej správy obcami.

V daňovom procese má obec právne postavenie správcu dane s rozhodovacou právomocou. Rozhodnutie obce v daňovom konaní musí byť založené na právne súladne získaných a riadne zdokumentovaných podkladoch vykonaných obcou. Predmetom tohto príspevku sú praktické príklady a odporúčania pre zamestnancov obcí v záujme zabezpečenia podkladov v daňovom procese.

Podanie daňového priznania je významným procesným úkonom daňového subjektu. Primárnou právnou povinnosťou obce je pritom posúdiť podané daňové priznanie. V príspevku sa venujeme postupu obce, ak podané daňové priznanie obsahuje nedostatky alebo nie je v súlade s platnou právnou úpravou.

V § 7 ods. 1 č. 124/2006 Z. z. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. je uvedené: (1) Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Akými spôsobmi je možné zabezpečiť preukázateľné oboznámenie? Musí ísť výhradne o podpis konkrétneho zamestnanca na prezenčnej listine, kde je uvedené s akými predpismi bol zamestnanec oboznámený alebo je možné využiť aj elektronický systém evidencie, keď je každému zamestnancovi pridelená ID karta s jedinečným číslom a v rámci oboznamovania si zamestnanec zosníma touto kartou účasť na konkrétnom oboznámení (napr. prevádzkový poriadok)? Pozn. Toto jedinečné číslo je priradené výhradne jednému zamestnancovi, pričom ani po jeho odchode zo zamestnania nie je toto číslo pridelené inému zamestnancovi. Ak je možné využiť elektronický systém evidencie, tak za akých podmienok? Napr. neprepisovateľnosť údajov, podmienky archivácie a pod.

Právna úprava výkonu decentralizácie štátnej správy prináša obciam viacero možností optimalizácie jej výkonu vrátane zlučovania, tvorby združení a zriaďovania spoločného obecného úradu. Článok ponúka analýzu možností implementácie decentralizovanej štátnej správy obcami.

Daňové konanie pred obcou sa riadi jasnými pravidlami, ktoré majú chrániť práva daňového subjektu a zároveň zabezpečiť spravodlivé rozhodovanie obce. Tento článok vysvetľuje, ako majú obce pri správe miestnych daní postupovať a aké základné zásady musia dodržiavať pri uplatňovaní platnej právnej úpravy.

Obce vystupujú ako správne orgány a ich rozhodnutia majú právne dôsledky, ale len vtedy, ak sú vydané a podpísané v súlade so zákonom. Článok podrobne vysvetľuje, čo všetko musí rozhodnutie obce obsahovať, kto ho môže podpísať, ako prebieha dokazovanie a čo platí v konaní pred spoločným obecným úradom či pri správe miestnych daní a poplatkov.

Mesto má vytvorenú obchodnú spoločnosť s. r. o. - registrovaný sociálny podnik. Chce poskytnúť tejto spoločnosti dotáciu. V rozpočte je schválená rezerva na poskytovanie dotácií. Sme pri tejto dotácii pre vlastnú spoločnosť povinní ísť cez platné VZN o poskytovaní dotácií, t.j. že spoločnosť s ručením obmedzeným si musí podať žiadosť, uzatvoriť zmluvu a následne vyúčtovať spôsobom ako ostatné subjekty, ktorým sa takáto dotácia poskytuje? Je potrebné aj v prípade poskytnutia tejto dotácie uzatvoriť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o poskytovaní dotácie a žiadať vyúčtovanie?

Poskytnutie daňovej úľavy zo strany obce predstavuje právomoc správcu dane, nie nárok daňového subjektu. Tento článok poskytuje podrobný výklad podmienok, ktoré musí daňový dlžník splniť, a postupov, ktoré je potrebné dodržať pri podávaní žiadosti o úľavu. Cieľom je priblížiť zákonné požiadavky a upozorniť na kľúčové aspekty rozhodovacej praxe obcí.

V priebehu správneho konania pred obcou vzniká potreba doručovať podnikateľom a právnickým osobám jednotlivé listiny, ktoré majú právne relevantný význam. Pri doručovaní podnikateľom si musí obec zistiť miesto podnikania zo živnostenského registra. V prípade právnickej osoby je potrebné riešiť otázku, kto môže za ňu preberať písomnosti. Určité písomnosti musí obec, ktorá je správny orgán, doručiť účastníkovi správneho konania do vlastných rúk. Právna súladnosť doručovania obcou má totiž význam pre celý priebeh správneho konania, ktoré pred obcou prebieha.

Som zriaďovateľkou Súkromnej základnej školy v Pezinku. Z dôvodu odstránenia dvojzmennej prevádzky sme zriadili nové elokované pracovisko v susednej obci Viničné, ktoré bolo zaradené do siete škôl Ministerstva školstva SR. Máme záujem zaradiť aj pripravenú výdajnú školskú jedáleň a priestory školského klubu detí, na čo potrebujeme súhlas obce. Škola má povinnosť zabezpečiť pre svojich žiakov rovnaké podmienky ako iné školy v regióne. Výdajná školská jedáleň a školský klub detí sú bežné súčasti vzdelávacieho systému. Mesto Pezinok však vyjadrilo výhrady k zaradeniu s odôvodnením, že naši žiaci pochádzajú z blízkeho okolia Pezinka a nie výhradne z Pezinka samotného. Mesto preto odmieta financovať tieto deti z podielových daní, pretože na nich nedostane dotácie. Naša škola rešpektuje rozhodnutie rodičov, ktorí sa zodpovedne rozhodujú aké vzdelanie svojmu dieťaťu chcú poskytnúť, a preto nelimitujeme ich podmienkou trvalého pobytu iba z Pezinka, ale aj z okolia Pezinka. Ako škola poskytujeme kvalitné vzdelanie, ktoré prispieva k rozvoju Pezinka aj celého regiónu. Mnoho rodín z okolitých obcí v Pezinku pracuje, čím ekonomicky prispievajú do mestského rozpočtu. Napriek tomu sme pri hľadaní kompromisného riešenia, napríklad čiastočného financovania týchto žiakov, dostali negatívnu odpoveď s tvrdením, že to nie je možné. Rada by sme si preto overila nasledovné: Vedeli by ste mi, prosím, potvrdiť jednoduché vysvetlenie financovania v prípade, že ŠKD a ŠVJ budú zaradené do siete škôl a školských zariadení Ministerstva školstva SR? Ako by v takom prípade financovanie prebiehalo zo strany Ministerstva školstva SR a zo strany Mesta Pezinok, a ako by to bolo v prípade, že zaradené nebudú? Môže Mesto Pezinok žiadať o finančné prostriedky na žiakov, ktorí sú zapísaní v zriaďovateľskej škole so sídlom v Pezinku, ale ich trvalý pobyt je v blízkom okolí? Ak by ste nám vedeli pomôcť s lepším nastavením argumentácie predstaviteľom Mestského zastupiteľstva Mesta Pezinok, budem Vám veľmi vďačná. Vopred Vám ďakujem za čas a pomoc a teším sa na Vašu odpoveď.

Obec, ktorá je správnym orgánom, vedie o každej procesnej veci v správnom konaní spisový materiál. Uvedený spisový materiál obsahuje celý priebeh správneho konania, a to od jeho začiatku až po vydanie rozhodnutia. Významnou súčasťou správneho konania je pritom aj dokazovanie, pričom jednotlivé dôkazy, listiny, sú súčasťou spisu. Súčasťou spisu sú aj zápisnice, ktoré zachytávajú priebeh správneho konania pred obcou. Predmetom článku je sprístupnenie spisu ako úkon obce, ktorý musí byť striktne v súlade s právnou úpravou.