Mgr. Vladimír Pirošík

Obecná spoločnosť so 100 % účasťou obce, ktorá je registrovaným sociálnym podnikom nemá vlastné webové sídlo. Účelom založenia spoločnosti bolo zastrešiť stavebné a údržbové práce v obci. Okrem toho sa spoločnosť v rámci svojej podnikateľskej činnosti venuje zákazkám v oblasti stavebných a udržiavacích prác a aj pre iné FO a PO. 1. Je obecná spoločnosť povinná zverejniť zmluvu o zákazke získanej v rámci podnikateľskej činnosti (bežného obchodného styku), ak druhou stranou je povinná osoba, alebo stačí v CRZ uviesť len informáciu o zmluve? 2. Je obecná spoločnosť povinná zverejňovať údaje o faktúrach a objednávkach týkajúcich sa zmlúv z bežného obchodného styku? Teda tých, ktoré sa nemusia zverejňovať, len sa uvádza informácia o ich uzatvorení? 3. Ak spoločnosť nemá vlastný web, ale o svojej činnosti informuje na podstránke webového sídla svojho zakladateľa, má povinnosť zverejňovať informácie o faktúrach a objednávkach na tejto podstránke?

Je obec povinná sprístupniť na základe žiadosti informáciu o celkovej cene práce vedúceho zamestnanca/voleného funkcionára obce na základe zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informá­ciám v platnom...

Zverejňovanie informácií patrí medzi kľúčové nástroje transparentnosti a dôvery vo verejnej správe. Nasledujúci článok uzatvára seriál o zverejňovacích povinnostiach obcí praktickým prehľadom ďalších zákonných aj dobrovoľných zverejňovaní.

Obce a mestá majú veľké množstvo informačných povinností, a to osobitne v oblasti zverejňovania údajov. V prvej časti seriálu sme sa venovali zverejňovacím povinnostiam samosprávy vyplývajúcim zo zákona o obecnom zriadení, zákona o majetku obcí, zákona o konflikte záujmov, zákona o petičnom práve, zákona o správnom konaní a zákona o verejnom obstarávaní. V ďalšej časti sa bližšie pozrieme na zverejňovanie v zmysle tzv. infozákona.

Je obec povinná sprístupniť na základe žiadosti informáciu o celkovej cene práce vedúceho zamestnanca/voleného funkcionára obce na základe zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení?

Obce a mestá majú veľké množstvo informačných povinností. Tieto povinnosti sa delia na sprístupňovacie (re-aktívne) a zverejňovacie (pro-aktívne). Pod sprístupňovaním informácií sa rozumie reakcia samosprávy na konkrétnu otázku konkrétneho žiadateľa. O zverejňovaní hovoríme v tom prípade, keď samospráva poskytuje dáta automaticky, t.j. aj bez žiadosti, a to najmä prostredníctvom internetu. Nasledujúci príspevok sa zameriava na pro-aktívne informačné povinnosti samospráv, t.j. povinné zverejňovanie.

Novela infozákona, ktorá nadobúda účinnosť 1. marca 2025, môže v dôsledku svojej nejasnosti spôsobiť v praxi viac škody ako osohu. Ako sa s čerstvou novelou majú vysporiadať samosprávy? V nasledujúcom texte prinášame konkrétny návod.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám umožňuje akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe žiadať od samospráv množstvo údajov a samosprávam zároveň dáva povinnosť tieto údaje každému poskytovať. Vyplýva to zo skutočnosti, že právo na informácie patrí medzi základné ústavné práva a slobody zaručené priamo v čl. 26 ústavy. Čo však robiť v prípade, keď je toto právo zo strany žiadateľov preukázateľne zneužívané a slúži skôr na šikanovanie obecných úradov? Zákon dáva obciam a mestám niekoľko možností, ako sa brániť.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ukladá obciam a mestám množstvo povinností. Na základe tzv. infožiadostí musia samosprávy poskytovať verejnosti veľký objem dát a dokumentov. Je preto pochopiteľné, že obce a mestá pri vybavovaní infožiadostí niekedy aj pochybia.

Slovenská republika je demokratický a právny štát. Jedným z imanentných atribútov právneho štátu je aj pozitívny záväzok inštitúcií verejného sektora kontinuálne garantovať základné práva a slobody vrátane práva verejnosti na informácie. Dôsledkom uvedeného je aj povinnosť územnej samosprávy a inštitúcií v jej pôsobnosti dodržiavať tzv. infozákon. V príspevku sa podrobne venujeme prehľadu týchto informačných povinností, a to so zameraním na rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám určuje jednotlivým subjektom rozsiahle aktívne aj pasívne informačné povinnosti. Tento právny predpis sa vzťahuje nielen na obce, resp. rozpočtové a príspevkové organizácie obcí, ale aj na obecné obchodné spoločnosti. Práve táto posledne zmieňovaná kategória povinných osôb má s aplikovaním uvedeného zákona v praxi neraz problémy. V nasledujúcom príspevku preto sumarizujeme všetky aktívne aj pasívne informačné povinnosti obecných firiem.

Mnohí komunálni poslanci nemajú jasno v tom, čo spadá do ich individuálnych práv a povinností pri výkone verejnej funkcie. Neraz tieto práva a povinnosti vôbec nepoznajú, resp. si ich zamieňajú s právami a povinnosťami obecného zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, príp. aj s kompetenciami starostu. Cieľom príspevku je zosumarizovať základné individuálne povinnosti a oprávnenia každého komunálneho poslanca s dôrazom na § 25 zákona o obecnom zriadení a upozorniť na aplikačné problémy v tejto oblasti.

Medzi povinnosti územnej samosprávy, ako aj subjektov v jej zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti patrí aj dodržiavanie tzv. infozákona. Tento právny predpis prešiel v poslednom období viacerými novelami s priamym dopadom na činnosť obcí a miest. Príspevok sumarizuje prvé praktické skúsenosti s najdôležitejšou novelou infozákona zákonom č. 428/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2023.