Obec ako samostatná právna a ekonomická jednotka môže vykonávať podnikateľskú činnosť, cieľom ktorej je dosiahnutie zisku, rovnako ako iné, rýdzo súkromnoprávne subjekty. Obec môže vykonávať podnikateľskú činnosť rôznymi spôsobmi, resp. v rôznych formách. Jednou z foriem výkonu podnikateľskej činnosti obce je podnikanie prostredníctvom založených samostatných právnických osôb súkromného práva, tzv. komunálnych obchodných spoločností. Problematika komunálnych obchodných spoločností je komplexná. Pri definovaní postavenia a vymedzení fungovania komunálnych obchodných spoločností sú kľúčovými právnymi predpismi zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník") a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"). Vymedzenie Obchodného zákonníka a zákona o obecnom zriadení ako všeobecného alebo špeciálneho predpisu nie je v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ustálené. Nevyjasnený vzťah medzi Obchodným zákonníkom a zákonom o obecnom zriadení prináša v aplikačnej praxi viacero esenciálnych problémov. Predkladaný príspevok analyzuje parciálnu otázku, ktorou je zákaz konkurencie členov dozornej rady a konateľa komunálnej obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Zákaz konkurencie členov orgánov komunálnej obchodnej spoločnosti
Vydáno:
23 minút čítania
Komunálna obchodná spoločnosť
Špeciálny charakter komunálnej obchodnej spoločnosti ako súkromnoprávneho subjektu v postavení podnikateľa, spočíva v skutočnosti, že jej jediným zakladateľom a spoločníkom je verejnoprávny subjekt - obec. Obchodnoprávna úprava determinuje obchodnej spoločnosti súkromnoprávny charakter a postavenie podnikateľa, ktorého činnosť je implicitne upravená v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa predmetného ustanovenia sa podnikaním rozumie
"sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku."
Z judikatúry
Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 zo 16. júna 1998:
"Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky."
Pojem komunálna alebo obecná obchodná spoločnosť nie je legálny pojem. Z hľadiska historického vývoja právnej úpravy právny poriadok SR používal pojem obecný podnik v súvislosti so zákonom stanoveným prechodom majetku SR do vlastníctva obcí. Tento pojem bol s účinnosťou od 1. januára 2002 z právneho poriadku SR vypustený novelou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len "zákon o majetku obcí") uskutočnenou zákonom č. 447/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je pojem komunálna obchodná spoločnosť (označovaná aj inými obdobnými pojmami, napríklad mestská obchodná spoločnosť, obecný podnik alebo menej frekventovane používaný pojem municipálna firma) spravidla definovaný ako obchodná spoločnosť, zakladateľom ktorej je obec.
Zákaz konkurencie
Pri personálnych nomináciách konateľov a členov dozornej rady komunálnej obchodnej spoločnosti je nutné posúdenie naplnenia/vylúčenia znakov protiprávneho konania spočívajúceho v porušení zákazu konkurencie u konateľa a členov dozornej rady komunálnej obchodnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka.
Podstatou ustanovení o zákaze konkurencie je ochrana obchodnej spoločnosti pred konaním členov jej štatutárnych orgánov, členov dozornej rady alebo spoločníkov, ktoré by znevýhodnilo, prípadne priamo poškodilo záujmy spoločnosti. Zjednodušene cieľom ustanovení o zákaze konkurencie je zabránenie konfliktu záujmov spoločnosti na jednej strane a členov jej orgánov, prípadne spoločníkov na druhej strane.
Členovia orgánov komunálnej obchodnej spoločnosti sú schopní vzhľadom na jeho oprávnenia vo vzťahu k tretím osobám a podrobnú znalosť ekonomickej