Interné predpisy

Interné predpisy sú nevyhnutnou súčasťou riadenia v samospráve, no ich spracovanie a aktualizácia nebývajú vždy jednoduché. V článku sa dozviete, aké druhy vnútorných predpisov sa v praxi používajú, ako ich správne pripraviť, členiť, číslovať a ako nastaviť pripomienkové konanie či zabezpečiť ich aktualizáciu.

Protokol obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré sú zrejmé už pri oznámení škody, najmä dátum a miesto vzniku škody, druh škody, skutočnú alebo pravdepodobnú príčinu škody, stručný popis škodovej udalosti, meno a priezvisko prípadného svedka škodovej udalosti. Tiež má riadne obsahovať všetky skutočnosti zistené z vyšetrenia škodovej udalosti, najmä určenie osoby zodpovednej za vzniknutú škodu, prípadne stanovenie podielu spoluzodpovednosti iných osôb alebo zamestnávateľa, formu zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) alebo vznik škody bez zavinenia, doklad o skutočnej výške spôsobenej škody. Súčasne má obsahovať návrh záverov zo zistenia škody a návrh na postih zodpovedného zamestnanca, prípadne aj odôvodnenie návrhu na zníženie náhrady škody. Tento návrh má prejsť členmi škodovej komisie, ktorú menuje (ustanovuje) zásadne štatutárny orgán subjektu/zamestnávateľa. Skutočnosti uvedené v protokole musia byť doložené návrhmi dôkazných prostriedkov nevyhnutných na objasnenie skutkového stavu, najmä uvedenie svedkov, doklad o výške škody alebo iné dôkazné prostriedky podľa povahy vzniknutej škodovej udalosti. Škodovú komisiu (ďalej len „komisia“) zriaďuje štatutárny orgán ako svoj poradný orgán pre posudzovanie škôd a pre prípravu návrhov na rozhodnutie o uplatňovaní zodpovednosti za škodu. Komisia nemá rozhodovaciu právomoc. Závery jej rokovania majú charakter odporúčaní pre rozhodnutie štatutárneho orgánu subjektu. Je vhodné dodať, že o procese riešenia škody má v subjektoch verejnej správy byť spracovaný interný akt riadenia (smernica, zásady či príkaz štatutára). Ak sa pri objasňovaní škodovej udalosti zistí, že za jej vznik zodpovedá celkom alebo sčasti vedúci zamestnanec organizačného útvaru, v súvislosti s činnosťou ktorého škoda vznikla, protokol vypracuje jemu nadriadený vedúci zamestnanec. V prípade sporu o povinnosť vypracovať protokol rozhodne štatutárny orgán alebo interne určený zamestnanec, či príslušný organizačný úsek. Tento protokol sa overí základnou finančnou kontrolou.

Konfliktom záujmu je presadenie a uprednostnenie vlastného prospechu nad verejným prospechom. Predmetné uprednostnenie vlastného prospechu pred verejným prospechom musí byť preukázané a na túto skutočnosť môže poukázať ktokoľvek. Preto v  spracovanej vzorovej smernici je uvedená aj časť kontroly, respektíve zasadnutí etických komisií (nepárnych a menovaných štatutárom). Odporúčam, aby sa v rámci Etického kódexu uviedla aj oblasť preverenia porušenia Etického kódexu voči štatutárovi, jeho zástupcovi, kontrolórovi, spoločnému vedúcemu úradu, prednostovi obecnému úradu a pod. Etický kódex má nadväzovať aj na ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v platnom znení (najmä obce, mestá a vyššie územné celky). Treba mať na pamäti, že zamestnanec vo verejnej správe vykonáva pracovnú činnosť (ako závislú prácu, ktorá je založená na princípe podriadenosti a nadriadenosti) vo verejnom záujme, čo definuje spracovaný vzorový Etický kódex.

Prepokladom efektívnej realizácie procesu inventarizácie je existencia vnútorného predpisu spracovaného na podmienky konkrétnej účtovnej jednotky vykonávajúcej inventarizáciu. Týmto príspevkom nadväzujeme na tematiku inventarizácie otvorenú v predchádzajúcom čísle časopisu a zameriame sa na rozsah vnútorného predpisu.

V príspevku sa venujeme dôležitej téme, ktorou je vedenie pokladnice a obeh pokladničných dokladov. Obce, rozpočtové a príspevkové organizácie majú povinnosť vytvoriť, zachovávať a rozvíjať systém finančného riadenia, v rámci ktorého sa musí zabezpečiť aj jednotný a efektívny systém vedenia pokladnice, vykonávania pokladničných operácií a obehu pokladničných dokladov.

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností zabezpečenia výkonu kompetencií decentralizovanej štátnej správy. Ak majú niektoré obce nedostatok personálneho a materiálno-technického zabezpečenia pre výkon decentralizovaných kompetencií, možno zriadiť spoločný obecný úrad, ktorý ich výkon zabezpečí. V zmluve o zriadení spoločného obecného úradu sú však ustanovené len rámcové otázky fungovania a organizácie spoločného obecného úradu, preto starosta obce, ktorá je jeho sídlom, prijíma aj vnútorné predpisy spoločného obecného úradu. Viac o nich sa dozviete v článku.

Interné predpisy sú často predmetom následných kontrol (či už hlavným kontrolórom obce alebo mesta, vyššieho územného celku) alebo kontrol Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Príspevok je venovaný právnej sile interných predpisov ako vnútorných aktov riadenia, charakteru interných predpisov, ich zverejňovaniu a častým otázkam zamestnancov obecných úradov, škôl, zariadení a organizácií v územnej samospráve. Obsahuje aj prehľad častých kontrolných zistení pri kontrole.

Smernica pre tvorbu a vydávanie vnútorných predpisov samosprávnej jednotky .......... ÚVODNÉ USTANOVENIA Článok 1 Účel smernice Smernica pre tvorbu a vydávanie vnútorných predpisov (ďalej v texte interného aktu riadenia len „smernica“) v našom subjekte...