Plasty predstavujú veľmi veľkú skupinu polymérov na organickej báze s rôznymi chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami. Vlastnosti všetkých plastových materiálov sa môžu meniť a zlepšovať použitím prísad (napríklad farbivá, zmäkčovadlá, stabilizátory, spomaľovače horenia, nadúvadlá a biocídy), ktoré však môžu byť na báze nebezpečných látok
[1]
. Poznatky vedy, výskumu a praxe pribúdajú. Produkcia plastov výrazne neklesá. Ambicióznosť posledných legislatívnych zmien v EÚ preto možno chápať. Otázkou je, ako dosiahneme konkrétne ciele a či ostaneme v ekonomickej udržateľnosti v porovnaní s environmentálnym prínosom.Plasty ako kľúčovú prioritu označila Európska komisia vo svojom akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo v roku 2015
[2]
. V nadväznosti na to bola v roku 2018 prijatá stratégia na riešenie výziev, ktoré predstavujú plasty v celom hodnotovom reťazci a s ohľadom na ich celý životný cyklus - Európska stratégia pre plasty (ďalej len „stratégia“)
[3]
. Stala sa tak prvým špecifickým sektorovým dokumentom európskej obehovej politiky. V legislatívnej oblasti sa stratégia preklopila do revízie smerníc v oblasti odpadov a rozšírenej zodpovednosti výrobcov pod spoločným názvom tzv. „odpadový balík“
[4]
(napr. revízia smernice o odpadoch, revízia smernice o obaloch a odpadoch z nich), vznik nových smerníc (smernica o znižovaní vplyvu plastových odpadov na životné prostredie). Posledným trendom v legislatívnej oblasti je harmonizácia, priama uplatniteľnosť vo všetkých štátoch, elektronizácia a porovnateľnosť z hľadiska vykazovaných dát prostredníctvom nariadení.
Čo podstatné priniesla stratégia?
Stratégia pomenovala hlavné výzvy v odvetví plastov.
Dopyt po plastoch v Európe podľa stratégie v roku 2015 predstavoval 49 miliónov ton, z čoho obaly tvorili približne 40 %, výstavba a stavebníctvo 20 %, automobily 9 % a elektronika 6 %
[3]
. V roku 2022 bola európska produkcia plastov na úrovni 54,1 miliónov ton, percentuálne rozloženie podľa využitia plastov sa výrazne nezmenilo
[5]
. Potvrdil sa tak predpoklad stratégie v oblasti zvyšovania výroby plastov v najbližších rokoch.Obaly (59 %) sa podľa stratégie stali dominantnými aj v produkcii plastového odpadu v EÚ v roku 2015. Nasledovali ich elektrické a elektronické zariadenia (8 %) automobily, poľnohospodárstvo, výstavba a demolácie dosahovali 5 %, odpad z domácností iný ako obaly 4 % a iné plastové odpady tvorili 14 %
[3]
.
Stratégia priniesla pre plasty víziu prechodu na obehové hospodárstvo, posilnenie inovácií a konkurencieschopnosti. Jej súčasťou bol ambiciózny súbor opatrení na úrovni EÚ na zlepšenie navrhovania výrobkov, na zvýšenie recyklovaného obsahu, na zlepšenie triedeného zberu plastového odpadu, znižovanie plastového odpadu a znečisťovania odpadom, na riešenie morských zdrojov morského odpadu, na obmedzenie jednorazových plastov, v oblasti kompostovateľných a biologicky rozložiteľných plastov, na zníženie znečistenia mikroplastmi, na podporu investícií a inovácií v rámci hodnotového reťazca a iné
[3]
.
Spočiatku sa stratégia zdala ako ambiciózny dokument, s výhľadom do „ďalekej“ budúcnosti s potrebou intenzívnejšej spolupráce všetkých aktérov v rámci celého hodnotového reťazca (priemysel, výrobcovia, spracovatelia plastov, podniky odpadového hospodárstva). Rezonoval cieľ o opätovnej použiteľnosti a recyklovateľnosti všetkých plastových obalov uvádzaných na trh EÚ do roku 2030. Ten sa preniesol do záväzku v súlade s Európskou zelenou dohodou do nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu, ktorý Komisia uviedla vo svojom oznámení z 11. marca 2020
[6]
,
[7]
. Teraz sme niekde v polovici a ďaleká budúcnosť už nie je tak vzdialená a možno konštatovať, že vízia sa napĺňa na strane legislatívnej, napriek tomu, že harmonogram aktivít sa na úrovni európskych inštitúcií nie vždy dodržal. Otázkou je, ako revidované smernice odpadového balíka postačovali naplneniu cieľov, keďže v oblasti obalov a odpadov z nich, ako aj batérií a akumulátorov prišlo k ich sprísneniu či harmonizovaniu (od smerníc k nariadeniu). V súčasnosti k daným nariadeniam stále nie sú dotiahnuté vykonávacie a delegované akty na dosiahnutie opatrení, navýšených cieľov, ozrejmenie technických špecifikácií, metodík a spôsobov výpočtu pre stanovené nové konkrétnejšie ciele, aspoň čo sa týka nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/40 z 19. decembra 2024 o obaloch a odpade z obalov, o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2019/904 a o zrušení smernice 94/62/ES (ďalej len „nariadenie o obaloch“)