Obaly - strana 3

Koncom 80. rokov minulého storočia bola na československý trh uvedená novinka – nealkoholický nápoj balený v nových plastových fľašiach z polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“). Nový obal si získal obľubu u spotrebiteľov a zakrátko aj u výrobcov a plničov ďalších nealkoholických nápojov, najmä minerálnych vôd. Dôvodov rýchleho rastu obľuby tohto obalu u producentov nápojov bolo hneď niekoľko – ľahkosť, nerozbitnosť, hygienický aspekt, obal bol jednorazový a odpadli problémy so zvozom vratných obalov a ich prípravou pre ďalšie, opakované použitie. Nezanedbateľnou bola aj nižšia nadobúdacia cena obalu.

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“) je podpora prístupov upriamených na predchádzanie vzniku odpadu, ako najvyššieho stupňa hierarchie odpadového hospodárstva, ako aj pre dosiahnutie prechodu na obehové hospodárstvo v kontexte dosiahnutia cieľa trvalo udržateľného rozvoja. Jej zavedením a vykonávaním by sa malo prispieť k rozvoju udržateľných spôsobov výroby a spotreby, podpore a využívaniu opakovane použiteľných obalov a výrobkov pred jednorazovými, triedeného zberu na účely recyklácie, k zvýšeniu informovanosti spotrebiteľov a iných prístupov smerujúcich k znižovaniu vzniku odpadu.

Najväčší podiel v komunálnom odpade majú obaly. Nie sú to len plastové obaly, ale aj obaly z papiera, kartónu, kovu či skla. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že väčšina tovarov, najmä potravinárskych, musí byť pred vstupom na trh v niečom zabalená a vyžadujú si to hygienické, technické a aj obchodné podmienky. Obal má chrániť zabalený tovar pred znehodnotením, poškodením, znečistením, má zaručiť jeho trvácnosť, lepšiu a bezpečnú manipuláciu, prepravu a podobne.

V súčasnosti je téma zálohovania jednorazových obalov na nápoje viac než aktuálna. Pojmom „jednorazový obal“ sa rozumejú obaly na jedno použitie. Cieľom zavedenia zálohovania je dosiahnuť efektívnejší zber a následnú recykláciu. Takto získaná druhotná surovina sa použije napríklad aj na výrobu nových nápojových obalov bez nutného odčerpávania cenných prírodných zdrojov. Aj týmto sa pozitívne prispeje k zníženiu environmentálnej záťaže na životné prostredie vrátane eliminácie voľne pohodených odpadov v krajine prevažne vo vodných tokoch (tzv. littering). Skvalitnia sa tiež prírodné, umelé a sociál­ne zložky životného priestoru občanov Slovenskej republiky.

Každoročný nárast objemu odpadov je globálny celosvetový problém. Napriek rôznym snahám a opatreniam sa tento rast nedarí zastaviť a zdá sa, že úspechom by bolo aj len spomalenie jeho rastu. Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. definuje odpad ako hnuteľnú vec alebo látku, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Podobne asi odpad definuje odpadová legislatíva v ostatných štátoch. Keďže „držiteľom“ je človek, je zrejme opodstatnený predpoklad, že nárast objemov odpadov úzko súvisí s rastom populácie.

Príspevok analyzuje dopady tzv. litteringu. Ide o správanie, ktorého podstatou je predovšetkým znečisťovanie komunálneho životného prostredia plastovými odpadmi a obalmi z odpadov z nápojov a iných surovín. Slovenský zákonodarca sa pod vplyvom uvedeného neželaného správania rozhodol zaviesť úpravu zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorý má napomôcť znížiť mieru litteringu na Slovensku. V uvedenom kontexte príspevok analyzuje mieru efektivity a systémovosti uvedenej právnej úpravy, a to aj vo vzťahu k slobode podnikania.

Najnovšie požiadavky na označovanie určitých jednorazových plastových výrobkov, ktoré v krátkej dobe ovplyvnia výrobcov obalov, výrobcov neobalových výrobkov a distribútorov, vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“) a jej sprievodných dokumentov, ktoré zjednocujú postupy označovania pre všetky členské štáty. Ide o označovanie obalov hygienických potrieb (vložiek, tampónov a tampónových aplikátorov), obalov vlhčených utierok na osobné použitie a použitie v domácnosti, označenie tabakových výrobkov s filtrami a filtrov uvádzaných na trh na použitie v kombinácii s tabakovými výrobkami a označenie pohárov na nápoje vyrobených čiastočne alebo úplne z plastu. Transpozíciu článku 7 smernice SUP treba dosiahnuť do 3. júla 2021, aby jeho uplatňovanie mohlo byť v súlade so smernicou a účinné od 3. júla 2021.

Ako vznik odpadov z triedeného zberu, správne vedenie evidencie a ohlasovanie údajov súvisí s úrovňou vytriedenia odpadov v obci, s plnením cieľa zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade a s plnením štandardu zberu sa dozviete v nasledujúcom príspevku.

Plastové tašky vyvolávajú v EÚ špecifickú pozornosť v posledných 15 rokoch. Od štúdií zameraných na výrobný sektor, posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov rôznych politík na zníženie množstva plastových tašiek na jedno použitie [1], cez posúdenie životného cyklu (tiež ako „life cycle ­assessment“ alebo „LCA“) jednotlivých druhov plastových tašiek (aj v porovnaní s inými druhmi tašiek, napr. papierovými, textilnými), štúdií vplyvu oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie (ďalej len „ŽP“) či v poslednej dobe ich bio­degradovateľných „alternatív“, ktoré majú nahradiť produkciu plastových tašiek vyrobených z konvenčných plastov. Na základe toho sú prijímané ciele znižovania ich spotreby, upravuje sa reportovanie v EÚ či zavádzajú iné opatrenia na úrovni jednotlivých štátov.

Na Slovensku sa dlhodobo diskutuje o efektívnosti a vhodnosti nastavenia systému triedeného zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov a celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pričom viacerí aktéri systému upozorňujú na jeho problémy a nedostatky. Predmetom tohto článku je predstavenie rakúskeho systému zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov, ktorý môže slúžiť ako inšpirácia na zlepšenie nášho slovenského systému odpadového hospodárstva.

Príspevok poukazuje na vývoj zloženia komunálnych odpadov na Slovensku v porovnaní rokov 2010, 2017, 2018 a 2019. Za sledované obdobie došlo k nárastu celkovej produkcie komunálnych odpadov, pod čo sa podpísal predovšetkým nárast biologicky rozložiteľného odpadu, ako aj papiera a lepenky, plastových odpadov a predovšetkým kovových odpadov. Napriek tejto skutočnosti má SR rezervy v zhodnocovaní komunálneho odpadu, čo sa prejavuje v neplnení cieľov v oblasti materiálového zhodnocovania odpadov a nepriaznivej štruktúre zloženia komunálnych odpadov.

Obaly, najmä obaly z plastov a odpad z nich, tvoria v súčasnosti najväčší podiel komunálneho odpadu. Ich podiel každoročne nielenže neklesá, práve naopak, rastie, a to aj napriek rôznym opatreniam a legislatívnym krokom. Napriek globálnemu rastu je v prípade niektorých obalov a obalovín badať pokles ich výskytu, hoci mierny. Priaznivo sa prejavil zákaz bezplatných „igelitiek“ a ich spoplatnenie, kroky v oblasti jednorazového riadu, pohárov, priaznivý efekt sa očakáva od spoplatnenia PET nápojových fliaš. Čoraz viac silnejú hlasy o zvýšení podielu tzv. bezobalového predaja. Určite je to príspevok k znižovaniu spotreby obalov, a tým aj k znižovaniu objemu odpadov z obalov. Ale dá sa všetko predávať bez obalov?

Dominantné postavenie medzi obalovými materiálmi má jednoznačne PET (polyetyléntereftalát). Tento materiál vstúpil na obalový trh na prelome storočí a jeho nástup bol skutočne veľmi razantný. Za pomerne krátky čas sa stal najpoužívanejším obalovým materiálom. Nahrádzal nielen sklenené obaly, ale v mnohých prípadoch i plastové obaly – z PVC (polyvinylchloridu), PE (polyetylénu) či PP (polypropylénu). Obaly z PET si našli uplatnenie pri balení potravín, nápojov, rôznych chemických prípravkov, ale i technických výrobkov.

Transpozičná novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „novela zákona o odpadoch“), ktorú Národná rada SR schválila 2. novembra 2021, prenáša zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie aj definíciu jednorazového plastového výrobku, výrobcu jednorazového plastového výrobku, rozšírenú zodpovednosť výrobcu osobitného výrobku z plastu a povinnosti, ktoré sa týkajú tohto výrobku. Pre tento účel bola novelou zákona o odpadoch doplnená aj nová samostatná časť, a to Ôsmy oddiel v znení „Osobitné výrobky z plastu“. Ak nie je uvedené inak, novela zákona o odpadoch nadobúda účinnosť 1. decembra 2022 (pozn. redakcie: v čase redakčnej uzávierky nebola novela zákona o odpadoch ešte podpísaná prezidentkou a zverejnená v Zbierke zákonov SR). Čo všetko so sebou novela zákona o odpadoch prináša sa dozvieme v článku.

Komunálny odpad je odpad tvorený z rôznych materiálov organického i neorganického pôvodu, z rôznych výrobkov líšiacich sa tvarom či veľkosťou. Pre tento typ odpadu je ťažko predpokladať jeho zloženie, a to tak po druhovej, ako aj materiálovej stránke. Jeho „aktuálne“ zloženie závisí od množstva faktorov ako miesto výskytu, ročné obdobie, ale tiež aj od zodpovednosti obyvateľov. Platí to najmä v súčasnosti, keď je už plne rozvinutý separovaný zber komunálneho odpadu vrátane zberu kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu.

Viesť a uchovávať evidenciu, ohlasovať Ministerstvu životného prostredia SR (ďalej len „MŽP“) údaje z nej v ustanovenom rozsahu a uchovávať ohlasované údaje, je jednou zo základných povinností výrobcu vyhradeného výrobku. Ak si výrobca obalov zabezpečuje plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“), údaje z evidencie o obaloch zasiela kvartálne tejto OZV. Tá na základe podkladov získaných od klientov v priebehu roka, do 28. februára nasledujúceho roka vypracuje a odošle MŽP ohlásenie za všetkých ňou zastúpených výrobcov obalov. Od 1. januára 2021 je však zavedená nová povinnosť, a to vedenie evidencie obehov opakovane použiteľných obalov a podávanie ohlásenia z tejto evidencie. Bližšie si túto novú povinnosť rozoberieme v článku.

Vedecko technický pokrok v minulých rokoch priniesol celý rad nových technológií, nových materiálov, nových aplikácií. Tradičné materiály sa nahradzovali novými, hľadali sa postupy s cieľom znižovať náklady, šetriť energie, pracovné sily. Pri mnohých inovatívnych riešeniach a materiáloch sa žiaľ niekedy nedocenili ekologické dopady, ako aj dopady, čo môže priniesť budúcnosť. Pri niektorých materiáloch sa ukazuje, že ich silný dynamický rozvoj spôsobuje a v budúcnosti bude spôsobovať i vážne ekologické problémy. Ide hlavne o problémy s narastajúcim odpadom. Aj preto sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť hľadaniu alternatív a znižovaniu spotreby v minulosti ešte „progresívnych“ materiálov.

Nízka miera recyklácie niektorých odpadových komodít úzko súvisí aj s aplikačnými možnosťami výrobkov z recyklovaných položiek. Platí to najmä o zmesových komunálnych plastových odpadoch, ale aj o odpadoch z ojazdených autoplášťov. Tieto odpady možno pri ich vhodne zvolenom vzájomnom pomere a vhodnej technológii spolu recyklovať a výsledný produkt možno použiť napríklad na budovanie cyklotrás a cyklochodníkov.

Od 1. januára 2022 sa začína na Slovensku zálohovať. V našej obci sú však iba malé predajne, na ktoré sa povinnosť zriadenia odberného miesta zálohovaných obalov nevzťahuje. Ako inak môžeme zabezpečiť túto možnosť pre našich občanov?

Veľký rozvoj nastal napríklad pri potrubných systémoch, no najväčší priestor pre aplikáciu plastov poskytli pravdepodobne obalové materiály a obalová technika. Tu našli plasty kvalitatívne i kvantitatívne najviac aplikácií. Rozsah a...