Slováci vyprodukujú ročne takmer 500 kg odpadu na osobu, a tento objem každoročne rastie. Po prijatí rôznych legislatívnych opatrení sa možno mení zloženie a štruktúra vznikajúceho odpadu, ale na celkový objem to nemá zásadný vplyv. Z hľadiska dopadu na obyvateľov je zaujímavý najmä komunálny odpad, pretože náklady na nakladanie s ním majú na nich priamy dopad. Nárast poplatkov za komunálny odpad malo zmierniť zavedenie jeho separovaného zberu a samostatný zber a „odber“ niektorých komodít, ktoré v minulosti často končili v komunálnom odpade. Zdá sa však, že ani rozširovanie sortimentov triedeného zberu neprináša očakávané znižovanie poplatkov.
Komunálny odpad je tvorený viacerými "zložkami", z ktorých možno viaceré separovať, samostatne zbierať. Komunálny odpad obsahuje, okrem "tuhého zmesového podielu" aj sklo, papier, plasty, ale (v minulosti) aj podiely kuchynského odpadu, drobnú nefunkčnú elektroniku, použité batérie, kovové nápojové obaly. Zloženie komunálneho odpadu sa menilo po postupnom zavádzaní separovaného zberu jednotlivých jeho zložiek. K samostatnému zberu malých batérií a žiaroviek, skla sa postupne pridal separovaný zber plastov, papiera (ten nahradil tradičné niekdajšie zberne), kombinovaných obalov - tetrapakov, kovových nápojových obalov a od roku 2021 aj povinný samostatný zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO). Veľkým prínosom pre skvalitnenie separovaného zberu malo byť konštituovanie Organizácií zodpovedných výrobcov (OZV) podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.