Miestna ohliadka je silný procesný nástroj, ktorý môže zásadne ovplyvniť výsledok správneho konania pred obcou. Jej nesprávny postup však predstavuje reálne riziko nezákonnosti rozhodnutia. Článok vysvetľuje pravidlá dokazovania, práva účastníkov správneho konania aj limity oprávnení obce prostredníctvom príkladov z praxe.
Ohliadka a dokazovanie pred obcou
V súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „správny poriadok“) je obec povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale môže iniciatívne vyhľadávať a zabezpečovať dôkazy v správnom konaní, ktoré prebieha.
Podkladom pre obsah rozhodnutia obce v správnom procese sú jednotlivé dôkazy, ktoré obec nadobudla právne súladným spôsobom. Právnu súladnosť procesu dokazovania požaduje aj § 3 ods. 1 správneho poriadku, na základe ktorého obce postupujú v správnom konaní.
V § 34 ods. 2 správny poriadok ustanovuje jednotlivé dôkazy demonštratívnym právnym výpočtom. V tomto prípade teda nejde o taxatívny právny výpočet a je možné, aby obec, ktorá je správny orgán, vykonala aj iné dôkazy, ktoré správny poriadok výslovne neustanovuje, ale ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu veci, ktorá sa prejednáva pred obcou.
Správny poriadok ustanovuje nasledujúce dôkazy:
-
výsluch svedkov,
-
znalecké posudky,
-
listiny,
-
ohliadku,
-
čestné vyhlásenie, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon.
V rámci dôkazného konania pred obcou sa musí striktne uplatňovať zásada objektívneho zistenia skutočného stavu veci, ktorá je ustanovená v § 3 ods. 5 správneho poriadku a požaduje, aby rozhodnutia obcí vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je výsledkom riadne prebehnutého procesu dokazovania v správnom konaní pred obcou. Obce taktiež dbajú na to, aby v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely pri rozhodovaní.
Dokazovanie a procesné práva účastníkov
Všetci účastníci procesu dokazovania majú rovnaké procesné práva, teda každý účastník správneho konania pred obcou môže slobodne navrhovať dôkazy za účelom preukazovania svojich tvrdení. Účastník správneho konania má procesnú spôsobilosť, ktorá sa odvíja od jeho spôsobilosti na právne úkony, teda pokiaľ má účastník správneho konania obmedzenú spôsobilosť na právne úkony podľa zákona č. 40/1964 Zb.