Zastupovanie daňového subjektu v daňovom procese pred obcou

Prípady zastupovania daňového subjektu pred obcou

Právna úprava zastupovania daňového subjektu v daňovom konaní prostredníctvom zástupcu je predmetom zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Cieľom právneho inštitútu zastupovania v daňovom konaní je zabezpečenie riadneho priebehu jednotlivých štádií daňového procesu.

Zastupovanie daňového subjektu v daňovom konaní je plne v súlade so základnou zásadou hospodárnosti a efektívnosti daňového konania, ktorá je v ustanovení § 3 ods. 2 daňového poriadku, v súlade s ktorým obec postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

Príslušná obec je povinná zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Právny inštitút zastupovania v daňovom konaní je v súlade s § 9 ods. 6 daňového poriadku využiteľný napríklad vtedy, ak sa obci nepodarilo doručiť písomnosť daňovému subjektu na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky. V rámci daňového konania totiž dochádza často k potrebe doručiť určitú písomnosť, ktorá je podstatná pre jeho priebeh.

Takouto písomnosťou môže byť napríklad výzva obce na podanie daňového priznania daňovým subjektom podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, ktorej nerešpektovanie daňovým subjektom vedie podľa § 15 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku k určovaniu dane podľa pomôcok obcou.

Preto je nevyhnutné, aby boli písomnosti riadne doručené daňovému subjektu. V priebehu daňového konania sa však môže stať, že nebude možné doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk daňovému subjektu, ktorým je fyzická osoba, na adresu, ktorá je obci známa.  Podľa  § 31 ods. 2 daňového poriadku sa však táto písomnosť považuje za doručenú uplynutím lehoty 15 dní od jej uloženia na pošte.

Skutočnosť, že si daňový subjekt neprevzal predmetnú písomnosť určenú do vlastných rúk, teda nebráni v tom, aby táto písomnosť spôsobila právne následky ustanovené právnym poriadkom. Pokiaľ si napríklad daňový subjekt neprevzal rozhodnutie obce o uložení pokuty, toto sa považuje za doručené uplynutím 15-dňovej lehoty od uloženia rozhodnutia na pošte.

V kontexte uvedeného je teda pre daňový subjekt podstatné, aby za predpokladu, že nebude schopný riadne preberať korešpondenciu obce, aby si sám ustanovil fyzickú osobu, ktorá bude v jeho mene preberať písomnosti. Pritom obec, ktorá je príslušným správcom dane, musí byť riadne informovaná o fyzickej osobe, ktorá je oprávnená na preberanie písomností v daňovom konaní.

V súvislosti s doručovaním písomností obcou zástupcovi je ešte potrebné uviesť § 30 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi.

Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11 daňového poriadku, ktorý sa týka taktiež obcí a podľa ktorého:

• Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.
• Ak ide o daňový subjekt, ktorý má registračnú povinnosť a ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu, je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.

V daňovom konaní je taktiež potrebné vykonať daňové procesné úkony, a to napríklad poskytnúť obci potrebné vysvetlenia, pokiaľ má pochybnosti o správnosti podaného daňového priznania k miestnej dani, ktoré uviedla v súlade s § 17 ods. 2 daňového poriadku vo výzve. Taktiež môže obec vyzvať daňový subjekt na poskytnutie potrebných podkladov k žiadosti o povolenie odkladu platenia dane alebo jej úhrade v splátkach podľa § 57 daňového poriadku.

Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na daných úkonoch v daňovom konaní, tak si musí ustanoviť zástupcu, ktorý tieto procesné úkony vykoná v jeho mene, inak môžu nastať neželané právne následky, ktorými popri uložení pokuty je aj daňová kontrola vykonávaná obcou.

Právny inštitút zastúpenia v daňovom konaní má teda význam v každom štádiu daňového konania, nakoľko procesné úkony je potrebné robiť v každom jeho štádiu a súčinnosť daňového subjektu s obcou je v súlade s § 3 ods. 8 daňového poriadku základnou zásadou pri správe daní  platnou pre celé daňové konanie.

Príslušná obec a rovnako aj daňový subjekt musia byť vzájomne informovaní o priebehu zastupovania v daňovom konaní, predovšetkým je však v právnom záujme daňového subjektu, aby mal svojho zástupcu pre jednotlivé procesné úkony v jeho priebehu. Poverený zástupca však musí mať nevyhnutnú procesnú spôsobilosť vystupovať v daňovom konaní v záujme riadneho vykonania procesného úkonu na ktorý bol splnomocnený v rozsahu plnomocenstva.

Kto môže byť zástupcom v daňovom konaní             

V § 9 daňový poriadok neustanovuje náležitosti odbornosti, vzdelania, praxe, a ani iné kritériá, ktoré by mal spĺňať zástupca daňového subjektu. Platí však vo všeobecnosti, že by malo ísť o fyzickú osobu, ktorá má dôveru daňového subjektu, ktorý ju poveril zastupovaním a ktorá má aj prehľad ohľadom situácie a aktuálneho postavenia daňového subjektu v danom daňovom konaní. Podstatným je pritom § 9 ods. 6 daňového poriadku, v súlade s ktorým rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže obec vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Podľa § 9 ods. 1 daňového poriadku platí, že fyzická osoba, teda aj daňový subjekt, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Pod takýmto zákonným zástupcom možno rozumieť niektorého z rodičov maloletého dieťaťa, ktoré vystupuje v daňovom konaní. Maloletý síce nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, ale má dedičskú spôsobilosť, ktorá sa nadobúda okamihom nadobudnutia spôsobilosti na práva a povinnosti v plnom rozsahu.

Maloleté dieťa teda už môže dediť a je spôsobilým dedičom, samozrejme, pokiaľ chce po nadobudnutí dedičstva nakladať so zdedeným majetkom, koná v jeho mene zákonným zástupca alebo súdom ustanovená fyzická osoba. Pretože sa však maloletý môže stať vlastníkom nehnuteľnosti napríklad dedením, tak sa stáva daňovníkom dane z nehnuteľností, a teda musí nadobudnutie nehnuteľnosti oznámiť príslušnej obci, čo za neho urobí jeho rodič, ktorý je jeho zákonným zástupcom. 

Keďže maloletá osoba nemá plnú spôsobilosť na právne úkony a z toho dôvodu nemá ani procesnú spôsobilosť vystupovať v daňovom konaní a robiť procesné úkony voči obci, ktorá je príslušným správcom dane, tak jej zástupcom v daňovom konaní bude podľa § 9 ods. 1 daňového poriadku jej rodič, ktorý je jej zákonným zástupcom podľa platnej právnej úpravy.

V súlade s § 9 ods. 1 daňového poriadku taktiež platí, že za fyzickú osobu, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, koná v daňovom konaní súdom ustanovený opatrovník, pokiaľ takýto nebude súdom ustanovený, ustanoví obec takémuto daňovému subjektu zástupcu na procesné úkony v daňovom konaní, a to výlučne rozhodnutím.

Upozornenie:

V súlade s § 9 ods. 2 daňového poriadku však rovnako platí, že daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u obce, ktorá je správcom dane podľa osobitnej právnej úpravy.

Ak zákonný zástupca alebo opatrovník nemajú záujem o zastupovanie daňového subjektu v daňovom konaní napríklad z dôvodu, že sa nevyznajú v daňových predpisoch, nemajú prehľad o postavení zastupovaného daňového subjektu v daňovom konaní alebo sú v strete záujmov, môžu si ustanoviť zástupcu, pričom v tomto prípade obec  rozhodnutím zástupcu zákonného zástupcu alebo opatrovníka neurčuje a rešpektuje rozhodnutie zákonného zástupcu alebo opatrovníka.

Upozornenie:

V tomto prípade však musia zastupované daňové subjekty vyhotoviť plnomocenstvo, ktoré musí mať písomnú formu alebo sa urobí ústne do zápisnice pred obcou. V § 9 však daňový poriadok neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto plnomocenstva, malo by však v ňom byť uvedené, kto je zastupovaný, kto je zástupcom a na aké právne úkony je zástupca v daňovom konaní splnomocnený, teda rozsah plnomocenstva.

Podľa § 9 ods. 3 daňového poriadku však platí, že pokiaľ rozsah plnomocenstva v ňom nebude presne uvedený, platí, že plnomocenstvo je všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát, konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

V kontexte uvedeného napríklad advokát môže poveriť advokátskeho koncipienta pracujúceho v rámci jeho advokátskej kancelárie, aby vykonával v jeho mene za klienta advokátskej kancelárie, ktorý je daňovým subjektom, potrebné procesné úkony.

Príklad č. 1:

Daňový subjekt si ustanovil za účelom žiadosti o úľavu na dani z nehnuteľností zástupcu. Písomné plnomocenstvo o ustanovení zástupcu bolo doručené obci daňovým subjektom. Pretože mal daňový subjekt záujem zmeniť rozsah zástupcovho plnomocenstva, vyhotovil a doručil obci pre toho istého zástupcu nové plnomocenstvo. Uvedená obec však mala v novom plnomocenstve nejasnosti, a preto s cieľom ich odstránenia zaslala daňovému subjektu výzvu.

V čase, kým ešte daňový subjekt neodstránil nedostatky nového plnomocenstva, urobil zástupca v daňovom konaní podstatné právne úkony a zásadne pozmenil žiadosť daňového subjektu o poskytnutie daňovej úľavy, pričom nešlo o vykonanie neodkladného úkonu. Príslušná obec procesné úkony zástupcu neakceptovala s odôvodnením, že nebola daňovým subjektom akceptovaná jej výzva. Konala obec v súlade s platným právom?       

V súlade s § 9 ods. 4 daňového poriadku platí, že každé zastúpenie musí byť potvrdené plnomocenstvom, ktorého právne účinky voči obci nastávajú až okamihom jeho doručenia obci alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice, ktorú spíše obec, ktorá je v daňovom konaní príslušná konať. Rovnaké pravidlo v súlade s § 9 ods. 5 daňového poriadku platí aj pre právne účinky odvolania plnomocenstva daňový subjektom alebo pre výpoveď plnomocenstva zástupcom daňového subjektu.

V súlade s § 9 ods. 4 daňového poriadku taktiež platí, že o novom plnomocenstve daňového subjektu, ktoré nahrádza predchádzajúce plnomocenstvo môže mať obec  pochybnosti. V takomto prípade vyzve obec daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve obec nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Obec konala v súlade s platným právom.

Príklad č. 2:

Pretože v daňovom konaní pred obcou, ktoré sa týkalo odpustenia daňového nedoplatku daňového dlžníka na dani z nehnuteľností, nemohol daňový dlžník vystupovať osobne z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, stanovila mu obec zástupcu rozhodnutím. Uvedeným zástupcom bol strýko daňového dlžníka a pretože išlo o blízkeho rodinného príslušníka daňového dlžníka, mala obec automaticky za to, že musí byť informovaný ohľadom jeho aktuálnej situácie a priebehu daňového konania pred obcou.

Príslušná obec nemala predchádzajúci súhlas od strýka daňového dlžníka, že chce byť zástupcom. Strýko argumentoval, že už dlho nebol s daňovým dlžníkom v kontakte, a teda nemá prehľad o jeho aktuálnom daňovom konaní pred obcou. Konala obec v súlade s platným právom?      

Špecifické prípady, za splnenia ktorých môže obec, ktorá je správcom dane,  rozhodnutím určiť daňovému subjektu zástupcu, sú ustanovené v § 9 ods. 6 daňového poriadku a nastanú vtedy, ak ide o daňový subjekt, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj vtedy, ak nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace, alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, pričom v týchto prípadoch je teda určenie zástupcu obcou fakultatívne.

Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže obec vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Obec nekonala v súlade s platným právom. 

Pokiaľ v uvedených prípadoch nemožno ustanoviť zástupcu, môže obec požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov, pričom predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje a daňový poradca musí zastupovanie daňového subjektu akceptovať.

Špecifický prípad v súlade s § 9 ods. 7 daňového poriadku nastane aj v prípade zastupovania právnickej osoby, ktorá je daňovým subjektom a ktorej nemožno doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je obci známa, alebo ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať. V takomto prípade môže fakultatívne obec ustanoviť takejto právnickej osobe zástupcu na účely správy daní, rovnako však platí, že ustanovenie § 9 ods. 6 daňového poriadku sa použije primerane. 

Príklad č. 3:

V daňovom konaní pred obcou mal daňový subjekt ustanoveného zástupcu. Pritom ale obec uznala za nevyhnutné, aby procesný úkon v daňovom konaní urobil sám daňový subjekt. Uvedenej žiadosti obce daňový subjekt nevyhovel s odôvodnením, aby obec konala na účely správy daní s riadne ustanoveným zástupcom. Konala obec v súlade s platným právom?  

V súlade s § 9 ods. 8 daňového poriadku platí, že ustanovenie zástupcu daňovému subjektu nebráni obci, aby určité procesné úkony v nevyhnutných prípadoch vykonávala s daňovým subjektom priamo alebo aby obec vyzvala daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Môže ísť napríklad o výzvu obce na poskytnutie potrebnej súčinnosti, trebárs na predloženie dôkazu, ktorý má v držbe daňový subjekt.

Ak sa tak stane, daňový subjekt je povinný danej výzve obce vyhovieť a nemôže poukazovať, že má ustanoveného zástupcu v daňovom konaní. Príslušná obec však musí vyrozumieť zástupcu daňového subjektu, že požiadala daňový subjekt o vykonanie procesného úkonu, daňový poriadok však neustanovuje, akým spôsobom sa tak má stať, teda postačuje aj neformálne informovanie zástupcu daňového subjektu. Obec konala v súlade s platným právom.

Príklad č. 4:

V priebehu daňového konania pred obcou došlo k stretu vyhlásení daňového subjektu a jeho zástupcu. Išlo o konanie o odklad platby dane z nehnuteľností, pričom zástupca daňového subjektu tvrdil, že sa daňový subjekt nenachádza v takom zlom finančnom stave, že je ohrozená výživa jeho maloletých detí, kým daňový subjekt tvrdil, že je výživa jeho maloletých detí zabezpečená. Príslušná obec brala do úvahy vyjadrenie zástupcu daňového subjektu, pretože bol právne súladne ustanovený. Konala obec v súlade s platným právom?  

V súlade s § 9 ods. 9 daňového poriadku platí, že ak v tej istej veci koná daňový subjekt v rozpore s konaním svojho zástupcu, obec rešpektuje prejav vôle/konanie daňového subjektu. Právne úkony zástupcu daňového subjektu tak nebudú mať v daňovom konaní význam a rozpor s daňovým subjektom vytvára predpoklady pre zástupcovo odvolanie daňovým subjektom. Obec nekonala v súlade s platným právom.

Vylúčenie zástupcu v daňovom konaní pred obcou

V súlade s § 10 daňového poriadku platí, že je možné vylúčiť z procesu správy daní zástupcu, ktorý je v strete so záujmami ostatných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a pri plnení povinností podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. V prípade, že je správcom dane obec, je takýmto osobitným predpisom napríklad zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p., ktorý musí byť bezvýhradne rešpektovaný.

Uvedené však neplatí v prípade, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát. V prípade stretu záujmov sa rozhoduje o vylúčení daného zástupcu rozhodnutím, ktoré sa doručuje dotknutému zástupcovi daňového subjektu a daňovému subjektu, pričom proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.        

Obsahové súčasti rozhodnutia obce o ustanovení zástupcu v daňovom konaní

Pokiaľ obec ustanoví daňovému subjektu zástupcu zo zákonom ustanovených dôvodov podľa § 9 ods. 6 daňového poriadku, môže tak urobiť len rozhodnutím, ktoré musí spĺňať všeobecné obsahové náležitosti rozhodnutia, ktoré sú ustanovené v § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku a ktoré sú:

• Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľností, tak sa vydávajú rozhodnutia s hlavičkou „obecného úradu“. V tomto prípade ide o nesprávne označenie, nakoľko obecný úrad nemá podľa § 16 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. právnu subjektivitu, a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou obce, ktorá má právnu subjektivitu.
• Označenie daňového subjektu, ktorému bol zástupca ustanovený rozhodnutím. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra.
• Číslo a dátum rozhodnutia.
• Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej musí byť jednoznačne uvedené presné označenie právnych predpisov, na základe ktorých obec rozhodla. Taktiež je potrebné presne uviesť, kto je zástupcom daňového subjektu a taktiež právny dôvod, z ktorého sa pristúpilo k ustanoveniu zástupcu podľa § 9 ods. 6 daňového poriadku.

V rozhodnutí musí obec uviesť, že má predchádzajúci súhlas zástupcu a taktiež doklady, ktoré to potvrdia. Pokiaľ ide o časovo obmedzené zastupovanie, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby, tak v prípade, že obec má vedomosť o trvaní zastupovania, uvedie v rozhodnutí aj časový úsek, počas ktorého bude zastupovanie daňového subjektu trvať, prípadne procesné úkony, na ktoré sa zastupovanie vzťahuje.

Pri určovaní zástupcu daňovému subjektu pravdepodobne obci nevzniknú náklady, pokiaľ by však vznikli, tak je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania podľa § 12 daňového poriadku a taktiež identifikačné údaje pre realizáciu úhrady, ktoré sú potrebné.

• Odôvodnenie je podstatnou súčasťou rozhodnutia vydaného obcou v daňovom konaní a obsahovo by malo byť jeho najrozsiahlejšou časťou. V odôvodnení musí v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku obec obligatórne uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Predovšetkým musia byť uvedené dôvody, pre ktoré sa obec rozhodla pre ustanovenie zástupcu daňového subjektu v daňovom konaní.
• Poučenie ohľadom opravného prostriedku.  
• Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z. n. p., ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Príklad č. 5:

V daňovom konaní pred obcou vystupovalo viacero daňových subjektov v rovnakej procesnej záležitosti. Pretože si tieto daňové subjekty nezvolili spoločného zástupcu, ustanovila im ho obec rozhodnutím. V písomnom vyhotovení rozhodnutia obec uviedla, že proti nemu nemožno podať odvolanie. Podľa názoru daňových subjektov však tým obec obmedzila ich zákonné právo podať proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie. Konala obec v súlade s platným právom?      

V súlade s § 9 ods. 10 daňového poriadku platí, že ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní a pokiaľ tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu obec a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty.

Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Ide pritom o špecifické ustanovenie daňového poriadku, nakoľko vo všeobecnosti možno podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku proti  rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní podať odvolanie, a to v lehote 30 dní odo dňa jeho riadneho doručenia daňovému subjektu. V tomto prípade však odvolanie podať nemožno, o čom musia byť dotknuté daňové subjekty upovedomené v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Obec konala v súlade s platným právom.

V súlade s § 63 ods. 1 daňového poriadku musí byť písomné vyhotovenie rozhodnutia o ustanovení zástupcu obcou riadne doručené daňovému subjektu a zástupcovi, inak nenadobudne právne účinky, ktoré s jeho doručením právny poriadok spája.

Záver

Zastupovanie daňového subjektu je dôležitou súčasťou správy daní na úrovni obcí. Aby sa predišlo pochybnostiam o platnosti úkonov, musí obec postupovať presne podľa daňového poriadku – mať súhlas zástupcu, správne vyhotoviť a doručiť rozhodnutie všetkým dotknutým stranám. Len tak možno zabezpečiť zákonný, efektívny a transparentný priebeh daňového konania.