Zlučovanie obcí je dôležitým nástrojom, ktorý umožňuje samosprávam efektívnejšie zabezpečovať výkon svojich kompetencií. Obce sa môžu dobrovoľne rozhodnúť o zlúčení, čím vznikne jedna nástupnícka obec, ktorá preberá všetky práva a povinnosti pôvodných samospráv. Tento článok podrobne rozoberá jednotlivé kroky procesu zlučovania obcí, upozorňuje na právne dôsledky takéhoto rozhodnutia a ponúka praktické rady a odporúčania.
Právna úprava zlučovania obcí a jeho priebeh
Pokiaľ sa minimálne dve obce rozhodnú, že chcú vykonávať originálne a decentralizované právomoci spoločne, môžu sa spojiť a vytvoriť zlúčenú obec, ktorá je ich nástupnickou obcou. Jedným z dôvodov pre zlučovanie obcí môže byť napríklad nedostatok peňazí, odborného personálu alebo materiálno-technického zabezpečenia nevyhnutného pre výkon originálnych alebo decentralizovaných právomocí.
Zavŕšením procesu zlučovania obcí však tieto
zlučované obce strácajú právnu subjektivitu
. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) totiž platí, že
zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec
; rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.Príklad č. 1:
V záujme kvalitného výkonu právomocí samosprávy sa dve obce rozhodli, že sa vzájomne zlúčia. Uzatvorili preto dohodu o zlúčení obcí. Súčasťou dohody boli aj jednotlivé kroky, ktoré musia zlučované obce urobiť ešte pred účinnosťou zlúčenia v oblasti vysporiadania ich záväzkov voči tretím subjektom, ktoré stáli mimo verejnej správy. Konali zlučované obce v súlade s platným právom?
Podľa § 2a ods. 2 zákona o obecnom zriadení platí, že súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch miestneho referenda zlučovaných obcí.
Dohoda o zlúčení obcí obsahuje najmä:
-
názvy obcí,