Potravinové straty v poľnohospodárstve EÚ

Aj v štátoch s vyspelým poľnohospodárstvom sa strácajú pomerne veľké množstvá potravinárskych produktov skôr než sa dodajú do maloobchodnej siete. Potravinové straty v prvých etapách potravinového reťazca vznikajú z logistických dôvodov, ktoré sú spôsobené vplyvom počasia alebo zlyhaním ľudského faktora pri skladovaní alebo doprave. V rozvinutých štátoch potravinové straty vznikajúce pri poľnohospodárskej činnosti, pri skladovaní a preprave nepresiahnu úroveň 10 %, kým v krajinách s obmedzenou dopravnou a skladovacou infraštruktúrou dosahujú straty na potravinách okolo 26 %.

Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo definuje potravinové straty ako zníženie množstva a kvalitatívnych parametrov potravín od poľnohospodárskej prvovýroby až po maloobchodný predaj bez zahrnutia vedľajších produktov, ktoré sa používajú na kŕmenie zvierat, na výrobu ďalších výrobkov v potravinárskom priemysle alebo na kompostovanie. Podľa definície EÚ sa potravinový odpad vyskytuje od spracovateľského procesu, cez maloobchodný predaj až po konečnú spotrebu v domácnostiach.

Záleží od miesta použitia produktu, či sa považuje za potravinový odpad alebo za stratu. ^[1] Príkladom je poľnohospodársky podnik, ktorý kúpi od pivovaru sladové mláto, ale nestihne ho použiť na výrobu proteínového krmiva pre hospodárske zvieratá a pokazí sa. Tento pokazený vedľajší produkt sa bude považovať za potravinovú stratu, pretože vznikla v poľnohospodárskej prvovýrobe.

Podľa údajov Štatistického úradu EÚ (Eurostat) najväčšie množstvá potravinových strát z poľnohospodárskych činností a rybolovu v rámci EÚ tvoria podniky so sídlom vo Francúzsku, Poľsku, Taliansku a Rumunsku. Každá z týchto krajín vytvorila v agrosektore vyše 600 tis. ton potravinových strát. V roku 2023 tieto štyri krajiny vyprodukovali v agrosektore spolu vyše 3,3 mil. ton odpadu potravinového pôvodu. Toto množstvo predstavuje 66,6-percentný podiel z celkového objemu potravinových strát vytvoreného v odvetví poľnohospodárstva všetkých členských štátov EÚ.

V roku 2020 sa v poľnohospodárstve a rybnom hospodárstve všetkých členských štátov EÚ vygenerovalo vyše 6 mil. ton potravinových strát. Podiel uvedených štyroch krajín na celkovom množstve odpadu z poľnohospodárskych produktov vtedy tvoril 54,8 %. Hlavnými dôvodmi vysokého podielu týchto poľnohospodársky vyspelých krajín na tvorbe potravinových strát v odvetví poľnohospodárstva sú veľké výmery poľnohospodárskej pôdy, vysoko rozvinutá živočíšna výroba (chov dojníc, hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a hydiny), prvotné spracovanie mäsa, chov a spracovanie sladkovodných rýb, výlov a spracovanie rýb a ďalších morských živočíchov.