Spoločenské, politické a ekonomické udalosti uplynulých piatich rokov zatienili problematiku potravinového odpadu v krajinách Európskej únie. Zabezpečenie dostatočného množstva kvalitných a cenovo dostupných potravín pre obyvateľov naďalej zostáva jedným zo základných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Limity prírodných a finančných zdrojov, pracovných kapacít agrosektora a negatívne účinky klimatickej zmeny spomaľujú rast poľnohospodárskej produkcie v EÚ. Existenčnou nevyhnutnosťou všetkých štátov EÚ je zabezpečiť, aby sa vyprodukované poľnohospodárske suroviny využili na potravinárske, krmovinárske a iné priemyselné účely. Dôležité je, aby vyrobené potravinárske výrobky spotrebitelia skonzumovali a nekončili ako odpad.
Zvýšenie ponuky potravinárskych výrobkov na trhu Európskej únie a pokrytie spotrebiteľského dopytu možno dosiahnuť rastom poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie alebo redukciou strát surovín a potravinárskeho odpadu. Zníženie množstva potravinárskeho odpadu v celom potravinovom reťazci prispeje k efektívnemu využitiu prírodných zdrojov (pôdy, vody, fosílnych palív, elektrickej energie) a ochrane životného prostredia.
Program Organizácie spojených národov pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) definuje potravinový odpad ako potraviny a pridružené nejedlé časti, ktoré boli odstránené z potravinového reťazca ľudí. Straty a potravinový odpad nevyhnutne nastávajú v procese zberu úrody poľnohospodárskych plodín, spracovaní jatočných zvierat alebo rýb a v následnom skladovaní a preprave.
[1]
Straty potravinových zdrojov v etape prvovýroby znamenajú pokles príjmov pre poľnohospodárov a zníženie ponuky poľnohospodárskych produktov na trhu. Zvyšovanie nákupov potravinárskych výrobkov zo strany spotrebiteľov nevyhnutne vytvára väčší objem odpadu, okrem