Nový zákon o whistleblowingu účinný od 1. marca 2019

Nová právna úprava prináša napr. tieto zmeny:

• zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „úrad“), ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou bude poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto inšpektorátov práce, ktoré ju poskytovali v zmysle zákona č. 307/2014 Z. z.) a ktorý bude kontrolovať dodržiavanie zákona o whistleblowingu,
• rozširuje definíciu závažnej protispoločenskej činnosti aj o trestné činy právnických osôb,
• ustanovuje kvalitatívne kritériá odbornosti zodpovednej osoby a precizovaním úpravy jej postavenia vrátane zvýšenia jej ochrany, a tým aj posilnenia jej nezávislosti,
• zavedením administratívnej zodpovednosti osoby, ktorá urobí voči whistleblowerovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu alebo ktorá vyzradí totožnosť whistleblowera.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na jednotlivé zmeny, ktoré nová právna úprava prináša vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ktorými sú aj obce alebo vyššie územné ­celky.

Povinný subjekt

Povinnosti v súvislosti s § 10 zákona o whistleblowingu sa vzťahujú na orgán verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov. Tu zákonodarca zohľadnil malé obce, pretože predošlá právna úprava ustanovila povinnosti pre orgány verejnej moci bez ohľadu na to, koľko zamestnancov zamestnávali.

Ustanovenie § 2 písm. g) zákona o whistleblowingu považuje za orgán verejnej moci:

1. štátny orgán, obec, vyšší územný celok,
2. právnickú osobu zriadenú zákonom a právnickú osobu zriadenú štátom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.),
3. právnickú osobu založenú osobou uvedenou v prvom alebo v druhom bode,
4. právnickú osobu, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy.

Ustanovenie § 2 písm. e) zákona o whistleblowingu definuje zamestnávateľa ako osobu, ktorá zamestnáva najmenej jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, pričom zákon o whistleblowingu nedefinuje pojem pracovnoprávny vzťah.

Pracovnoprávny vzťah je podľa § 1 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) nielen vzťah založený pracovnou zmluvou, ale aj vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý je založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl. Zákonníka práce).

V zmysle uvedeného sa zákon o whistleblowingu vzťahuje aj na orgány verejnej moci, ktoré zamestnávajú najmenej 5 zamestnancov, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov v pracovnom pomere alebo tzv. „dohodárov“.

Povinnosti orgánov verejnej moci podľa zákona o whistleblowingu

Zákon o whistleblowingu zakot­vuje orgánom verejnej moci s najmenej 5 zamestnancami povinnosť vytvoriť vnútorný systém preverovania oznámení (podľa zákona č. 307/2014 Z. z. to išlo o vnútorný systém vybavovania podnetov).

Oznámením sa v zmysle § 2 písm. b) zákona o whistleblowingu rozumie „uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti“.

Podľa § 2 písm. d) zákona o whistle­blowingu je závažnou protispoločenskou činnosťou:

1. trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len „Trestný zákon“), trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až 268 Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov podľa § 326 až 327a Trestného zákona alebo trestné činy korupcie podľa § 328 až 336b Trestného zákona,