Informačná povinnosť zamestnávateľov voči zamestnancom podľa nariadenia GDPR

V súlade so zásadou transparentnosti je prevádzkovateľ povinný informovať dotknuté osoby o spracúvaní osobných údajov, ktoré sa dotknutej osoby týkajú. Právo na poskytnutie informácií o spracúvaní osobných údajov je podľa zákona o ochrane osobných údajov aj povinnosťou prevádzkovateľa, ale v rámci tejto povinnosti nastali určité zmeny.

Právna úprava účinná do 24. mája 2018 poznala výnimku, keď v prípade, ak bol právnym základom spracúvania osobitný zákon, napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov zamestnancov, prevádzkovateľ podľa § 15 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z. z.“) nebol povinný poskytnúť informácie dotknutej osobe (zamestnancovi), t. j. uplatňovala sa výnimka z informačnej povinnosti podľa § 15 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z. z.

Táto výnimka sa po nástupe nariadenia GDPR a zákona o ochrane osobných údajov prestala uplatňovať, to znamená, že prevádzkovateľ je od 25. mája 2018 povinný informovať všetky dotknuté osoby bez ohľadu na to, čo je právnym základom spracúvania ich osobných údajov. Je teda povinný informovať aj zamestnancov.

Príspevok sa venuje zmenám, ktoré nastali v právnej úprave informačnej povinnosti prevádzkovateľa ako zamestnávateľa voči dotknutým osobám, čiže zamestnancom, ktorých osobné údaje sú spracú­vané.

Právny základ spracúvania osobných údajov zamestnancov

V rámci pracovnoprávnych vzťahov dochádza k spracúvaniu osobných údajov zamestnancov a ich rodinných príslušníkov podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nari