Správne konanie bez zbytočných prieťahov je jedným zo základných predpokladov dôvery občanov vo výkon verejnej správy. Článok upozorňuje na najčastejšiu chybu obcí v správnom konaní a prináša praktický návod, ako jej predísť.
Obce (a mestá) ako orgány verejnej správy uskutočňujú množstvo rozmanitých administratívnych konaní v oblasti územnej samosprávy, ako aj v oblasti prenesenej štátnej správy. Pre niektoré administratívne konania právna úprava predpisuje procesný postup i lehoty pre rozhodnutie. Pre niektoré je typický ich neformálny charakter.
------------------------------
Pre všetky administratívne konania však platí, že orgán verejnej správy nesmie spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní, tým skôr nesmie byť v konaní úplne nečinný alebo vôbec nezačať konanie, ktoré je povinný začať z úradnej moci.
------------------------------
Nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy vrátane nečinnosti je negatívny jav narúšajúci dôveru fyzických i právnických osôb v dobrý výkon verejnej správy.
V aplikačnej praxi sa u niektorých orgánov verejnej správy vyskytuje názor, že pokiaľ právna úprava pre konkrétny druh administratívneho konania neurčuje lehotu pre rozhodnutie alebo iné ukončenie administratívneho konania, orgánu verejnej správy nemožno vyčítať porušenie právnej úpravy nečinnosťou alebo zbytočnými prieťahmi v konaní. S takýmto názorom sa však nemožno stotožniť, a to z nasledujúcich dôvodov.
Nesprávny úradný postup, zbytočné prieťahy v konaní či úplná nečinnosť orgánu verejnej správy v konečnom dôsledku pre účastníkov takého konania znamenajú oddialenie včasného zákonného skončenia konania. Účastníci konania sú nedôvodne držaní v stave právnej neistoty. Navyše, môže im byť spôsobená majetková škoda i nemajetková ujma. Môže im byť prípadne spôsobená až nenapraviteľná škoda, keď
síce zákonné, ale oneskorené rozhodnutie už nedokáže zvrátiť následok predošlého nesprávneho úradného postupu - predošlej nezákonnosti
.Právo každého (aj) na spravodlivé prerokovanie jeho veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov je garantované v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v Čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. a následne premietnuté aj do § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok<