Príspevok je venovaný charakteristike reprezentačných (propagačných) nákladov z pohľadu účtovania vybraných prípadov z praxe a právneho rámca, s ktorým sa použitie verejných prostriedkov na reprezentáciu spája. Reprezentačné náklady je možné voľne charakterizovať ako snahu (potrebu) subjektu verejnej správy prezentovať svoju obec, rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu špecifikovanej alebo nešpecifikovanej tretej strane (vonkajšie pôsobenie) či v podmienkach organizácie (vnútorné pôsobenie).
Náklady na reprezentáciu organizácie sú často využívaným prostriedkom, pričom upozorňujem na jeho rozpočtové krytie a dodržanie účelnosti a hospodárnosti použitia. V zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) je povinnosťou organizácie pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.
V súlade s ustanovením § 34 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy subjekt verejnej správy je oprávnený uhrádzať zo svojho rozpočtu v nevyhnutnom rozsahu aj výdavky na reprezentačné a propagačné účely.
V prípade obcí treba uviesť, že v zmysle zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“) sa pri úhradách výdavkov z rozpočtu nespomínajú náklady na reprezentáciu. Podľa ust. § 7 ods. 1 písm. i) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa z výda