Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Majetok obce a jej podnikateľská činnosť

Dátum: Rubrika: Hospodárenie

Majetok obce je jedným zo základných pojmových znakov obce. Majetok obce má ústavnoprávne zakotvenie. Podľa čl. 65 Ústavy SR obec ako právnická osoba samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami za podmienok ustanovených zákonom.

Definíciu pojmu majetok obce do právneho poriadku SR zakotvil zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ktorý definuje: „Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.“

Vlastníctvo obcí vzniká prenesením vlastníckych práv štátu k časti majetku na obce/mestá a je jednou z hlavných čŕt ekonomickej samostatnosti obcí a subjektov, ktoré obec zriadila a založila. Pojem majetok obce zaviedol do praxe zákon o obecnom zriadení. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. rozobral problematiku podrobnejšie. Majetkovú podstatu obcí zakotvila i Ústava Slovenskej republiky.

Majetok obce možno použiť predovšetkým na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na samotný výkon samosprávy obce, pričom obec má právo zveriť svoj majetok do správy organizáciám, ktoré založila alebo zriadila. Správou obecného majetku rozumieme oprávnenie majetok obce držať, užívať ho, brať úžitky a nakladať s ním v súlade so zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom obce.

Obce využívajú svoj majetok aj na podnikateľskú činnosť. Obec buď podniká ako právnická osoba vo svojom mene, alebo podnikateľskú činnosť vykonáva obcou zriadená príspevková organizácia alebo obchodná spoločnosť, alebo obec svojím majetkom podporuje podnikateľskú činnosť iných subjektov umiestnených na jej území.

Medzi najčastejšie využívané organizačno-právne formy subjektov, ktoré si samosprávy zakladajú na realizáciu podnikateľskej činnosti, patria spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti.

Časť majetku obce využívajú aj na verejný účel, čiže slúži na poskytovanie miestnych verejných služieb. Do tejto skupiny činností najčastejšie patria:

  • výstavba, údržba a správa miestnych komunikácií,
  • správa a údržba verejnej zelene a verejných priestranstiev,
  • prevádzka a údržba verejného osvetlenia,
  • služby v oblasti dodávky pitnej vody, odvádzania a čistenia odpadových vôd,
  • služby miestnej verejnej dopravy,
  • zber a likvidácia komunálneho a drobného stavebného odpadu,
  • sociálne služby,
  • služby predškolských zariadení, základných škôl a iných školských zariadení,
  • služby miestnej kultúry, oddychu a športu,
  • vytvorenie podmienok na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti,
  • tvorba a ochrana životného pros­tredia.

Medzi úlohy, ktoré má obec podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení vykonávať, patria najmä:

  • zabezpečovanie výstavby, údrž­by a vykonávanie správy miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,
  • zabezpečovanie verejnoprospešných služieb, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správa a údržba verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd.

Z tohto hľadiska je teda možné úlohy obce rozdeliť na fakultatívne a obligatórne úlohy a činnosti. Medzi fakultatívne úlohy obce patria dobrovoľné činnosti, ktoré sú na svojvoľnom rozhodnutí obce, medzi takéto úlohy môžeme zaradiť napr. poplatok za rozvoj, ktorého zavedenie je na rozhodnutí obce a teda či zákonom stanovené oprávnenie bude alebo nebude obec uplatňovať. Medzi obligatórne činnosti patria povinné úlohy, ktoré musí každá obec uplatňovať na svojom území, ako napr. schvaľovať rozpočet obce, záverečný účet, starať sa o miestne komunikácie a vykonávať správu nad zvereným majetkom.

Vzhľadom na širokú rozmanitosť úloh, ktoré obci prináležia, ako aj na to, že vykonávanie niektorých úloh je podmienené špeciálnymi oprávneniami, prípadne odbornou spôsobilosťou zamestnancov, je bežnou praxou, že mestá a obce delegujú na ďalšie subjekty, ktoré sú v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Dôvodom založenia alebo zriadenia týchto subjektov je napĺňanie úloh obce a potrieb jej obyvateľov. Samozrejme, v praxi sa často stáva, že tieto úlohy pre obec zabezpečujú externé subjekty.

Subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti obce poznáme rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené v zmysle § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Medzi subjekty v zakladateľskej pôsobnosti obce zaraďujeme obchodné spoločnosti – spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti založené v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p., nadácie založené v zmysle zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v z. n. p. zabezpečujúce najmä sociálne služby a občianske združenia založené v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p. zabezpečujúce najmä kultúrne, športové a voľnočasové aktivity pre obyvateľov.

Rozlišujeme tri základné typy mestských subjektov zriadených a založených mestom:

  • príspevkové a rozpočtové organizácie zriadené mestom,
  • obchodné spoločnosti so 100 % účasťou mesta a
  • obchodné spoločnosti s menšou ako 100 % účasťou mesta.

Obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku. Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, podnikateľskú činnosť a výkon samosprávy obce. Majetok, ktorý je určený na podnikateľskú činnosť, slúži ako majetkový základ pre obecné podniky alebo pre inú formu podnikateľskej činnosti. Právo zakladať a zriaďovať obecné podniky, ako aj rozpočtové a príspevkové organizácie je vyhradenou kompetenciou obecného zastupiteľstva. Zisk obecných podnikov a iných právnických osôb obce je jedným z vlastných príjmov, ktorými obec financuje svoje potreby. Obecné zastupiteľstvo má v rámci svojich právomocí vyhradené právo zakladať a rušiť obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe.

Vo všeobecnosti môže obec zabezpečovať služby na miestnej úrovni internými alebo externými formami. Medzi interné formy patrí poskytovanie priamo pracovníkmi obce alebo prostredníctvom samostatných právnych subjektov vytvorených obcou a produkujúcich služby s využitím majetku alebo iných prostriedkov obce (rozpočtové a príspevkové organizácie, obchodné spoločnosti a družstvá). Externé formy sa realizujú prostredníctvom externých dodávateľov.

Formy zabezpečovania verejných služieb v obciach:

  1. interné formy:
    • zabezpečovanie prostredníctvom pracovníkov obce;
    • zabezpečovanie prostredníctvom príspevkovej organizácie obce;
    • zabezpečovanie prostredníctvom rozpočtovej organizácie obce;
    • zabezpečovanie prostredníctvom obchodných spoločností s majetkovou účasťou obce;
  2. externé formy:
    • zmluvné zabezpečovanie verejných služieb.

Pri rozhodovaní orgánov miestnej samosprávy o poskytovaní služieb je nevyhnutné, aby zvažovali ich efektívnosť a kvalitu, a to nielen vzhľadom na svoje potreby, ale najmä vzhľadom na spôsob, akým občania vnímajú poskytované služby a aké skúsenosti s nimi majú. V tomto zmysle je najdôležitejšia kvalita verejných služieb poskytovaných občanom a ich spokojnosť ako zákazníkov obce.

Obec ako zriaďovateľ účtovnej jednotky

Právna úprava

Zriadenie, hospodárenie a zrušenie rozpočtovej, ako aj príspevkovej organizácie je upravené v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“).

Základné pojmy

Rozpočtová organizácia je len taká právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú preddavkovými organizáciami. Základnou charakteristikourozpočtového hospodárenia všetkých rozpočtových organizácií bez ohľadu na ich zriaďovateľa je sústreďovanie všetkých príjmov na ich príjmovom účte a úhrada výdavkov z ich výdavkového účtu, t. j. medzi príjmami a výdavkami nie je priama závislosť. Príjmy sa nepoužívajú na financovanie výdavkov, ale sa odvádzajú do rozpočtu zriaďovateľa, ktorý ich následne zasiela organizáciám na výdavkový účet, čím sa zamedzuje tzv. samofinancovaniu rozpočtových organizácií, a tak sa zabezpečuje nezávislosť príjmov a výdavkov.

Príspevková organizácia je taká právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej spravidla menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku napojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. Medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou existuje jediný finančný vzťah – príspevok.

Zriadenie rozpočtovej a príspevkovej organizácie

V súlade s § 21 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy možno rozpočtovú alebo prís­pevkovú organizáciu zriadiť zákonom alebo rozhodnutím zriaďovateľa. Zriaďovateľom rozpočtovej organizácie alebo prís­pevkovej organizácie môže byť štát (ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak), obec alebo vyšší územný celok. Rozpočtové organizácie a príspev

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály