Aplikácia pravidiel transferového oceňovania pre obce a ich závislé subjekty

Podstata problematiky transferového oceňovania spočíva v nastavení cien so zreteľom na transakcie, ktoré prebiehajú v rámci skupiny podnikov alebo iných závislých osôb, ktoré môžu zahŕňať nielen podniky, ale aj iné právnické osoby.

Tieto ceny môžu byť nastavené v súlade s princípom nezávislého vzťahu, kde cena transakcie odráža trhovú cenu, za ktorú by došlo k realizácii rovnakej transakcie za rovnakých podmienok medzi dvomi nezávislými subjektmi. Tieto ceny ale môžu byť tiež nastavené odlišne, a to buď náhodne v dôsledku nedbanlivosti alebo úmyselne s cieľom dosiahnuť presun zisku (prípadne aj strát) z jednej spoločnosti do druhej spoločnosti.

Je zrejmé, že v rámci nezávislých vzťahov je cena vytváraná v dôsledku trhových procesov, a teda negociácie, kde každý zo subjektov ma za svoj cieľ maximalizovať svoj zisk, a teda pokiaľ v rámci nezávislých vzťahov dochádza k úprave ceny smerom nahor alebo nadol alebo poskytnutiu výhody, je to dôsledok trhových procesov s výnimkou možných transakcií, ktoré môžu byť dôsledkom účelových obchodných vzťahov.

V transakciách podnikov, ktoré spadajú do jednej skupiny alebo v rámci vnútropodnikových transakcií dochádza k transakciám, ktoré sú často realizované za absencie trhových procesov, pričom ceny môžu byť stanovené direktívne a centrálne bez ohľadu na trhové princípy, a to z rôznych dôvodov. Napriek tomu, že dôvodom nemusí byť vždy cieľ daňovej optimalizácie, môže to byť dôsledok takéhoto spôsobu stanovenia cien.

Transferové oceňovanie je v súčasnej dobe aktuálnou témou, a to z viacerých dôvodov. Ide o tému, ktorá je multidisciplinárna. Pojem transferové oceňovanie sa najčastejšie spája s problematikou daňového práva, a to v dôsledku dopadov na základ dane, a to tak v kontexte daňového práva (daní z príjmov, ale tiež DPH, prípadne spotrebných daní a cla), ako aj kontexte účtovníctva a práva obchodných spoločností.

V kontexte účtovníctva ide o dôležitú tému z hľadiska manažérskeho účtovníctva, ale aj finančného výkazníctva, keď štandardy IFRS vyžadujú dodržiavanie princípov nezávislého vzťahu. Z hľadiska práva obchodných spoločností ide o tému veľmi úzko spojenú s ochranou práv minoritných akcionárov, kde presun zisku môže mať za následok krátenie práv minoritných akcionárov na dividendu (napríklad – zisk sa presunie zo spoločnosti, kde sú dvaja alebo viacerí akcionári, do spoločnosti, kde jeden z akcionárov už vlastní 100 % akcií).

Rovnako v oblasti obchodného práva môže tiež dochádzať k ohrozeniu schopnosti spoločnosti splácať úvery, keď v dôsledku transferového oceňovanie môže dochádzať už nielen k presunu ziskov, ale tiež aktív spoločnosti, a teda môže dôjsť k ohrozeniu práv veriteľov.

Poznámka: Transferové oceňovanie je teda multidisciplinárnou témou, pričom autori tohto článku budú venovať zvýšenú pozornosť oblasti daňového práva a konkrétne oblasti dane z príjmov.

Okrem podnikov existujú aj iné subjekty, ktoré vyčísľujú základ dane, a aj tieto osoby sú tiež povinné dodržiavať rovnaké pravidlá pri transakciách medzi závislými osobami. Od 1. januára 2015 sa preto pravidlá transferového oceňovania začali vzťahovať okrem zahraničných závislých osôb aj na tuzemské závislé osoby v zmysle § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Závislé osoby – rozsah pôsobnosti pravidiel transferového oceňovania

Na úvod treba vysvetliť, kto sú závislé osoby. V zmysle ZDP je závislou osobou blízka osoba alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba:

• Blízkou osobou v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.