Zrážky zo mzdy

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Je možné vykonať zrážku zo mzdy jednotranne podľa § 131 ods. 1 ZP zamestnancovi, keďže mu vznikol nedoplatok na sociálnom poistení (konkrétne na poistení v nezamestnanosti) z dôvodu, že zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi, že mu kleslo percento invalidity pod 70 %?

Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy, resp. ako je najlepšie nastaviť vyplácanie finančného príspevku, aby sa nemuseli robiť mesačné prevody vopred a následne zrážky zo mzdy (ak zamestnanec bol PN, mal dovolenku, prípadne platené voľno a pod.)? 

Je potrebné zverejňovať v CRZ napríklad dohody o hmotnej zodpovednosti a dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca?

Zmena životného minima ovplyvňuje aj výpočet exekučných a obdobných zrážok zo mzdy. V príspevku sa dozviete, ako sa zmena životného minima od 1. júla 2024 premietla do výšky nepostihnuteľných súm.

Zamestnankyni v sociálnom zariadení bude vyplatený stabilizačný príplatok poskytnutý Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny na stabilizáciu zamestnancov. Uvedený príspevok je oslobodený od sociálny a zdravotných odvodov. Zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere tri roky. V prípade nedodržania lehoty troch rokov, bude musieť vrátiť alikvotnu časť príspevku. Zamestnankyňa má niekoľko exekučných príkazov. Chcem sa opýtať, či aj tento príspevok bude podliehať exekučným zrážkam.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zabezpečovacích prostriedkov v pracovnoprávnych vzťahoch. Pozornosť je venovaná dohode o zrážkach zo mzdy, ručeniu a dohode o zriadení záložného práva vrátane súvisiacich rozhodnutí súdov.

Záväzky zamestnancov voči zamestnávateľom vznikajú hlavne zo  zmlúv a dohôd upravených zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), napr. z pracovnej zmluvy, z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z dohody o zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Môžu však vznikať aj z iných právnych predpisov.

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri výpočte a realizácii zrážok postupuje najmä v súlade so zákonom č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a v súlade s nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej aj „nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy“). Vzhľadom na to, že znižovanie mzdy a poukázanie určitej sumy z nej inej osobe ako zamestnancovi je zásadným zásahom do práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, je výkon zrážok zo mzdy regulovaný aj ďalšími osobitnými predpismi, najmä:

V záverečnej časti vysvetlím postup pri zrážkach zo mzdy u osobitnej kategórii osôb – poberateľov dôchodkových dávok.

Zrážky zo mzdy predstavujú zásah do práv zamestnanca, a preto je aj výkon zrážok regulovaný príslušnými právnymi predpismi. Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ.

Zrážky zo mzdy predstavujú zásah do práv zamestnanca, a preto je aj výkon zrážok regulovaný príslušnými právnymi predpismi. Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ.

Doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonával zamestnancovi zrážky zo mzdy od 1. 7. 2013. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s účinnosťou od 1. 11. 2013 zamestnávateľ vykonával zamestnancovi neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vzhľadom na to, že zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku. Akým spôsobom je možné neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vysporiadať v súlade s exekučným poriadkom? Exekútor sa vyjadril, že keďže nevznikla chyba na strane Exekútorského úradu, nie je povinný zrážky vrátiť Má zamestnávateľ právo požiadať Exekútorský úrad o vrátenie neoprávnene zrazených zrážok zo mzdy zamestnanca z dôvodu nesprávneho výpočtu zrážky zo mzdy? Prípadne je možné v nasledujúcich mesiacoch nezrážať zrážky zo mzdy až do vysporiadania nesprávne zrazených vyšších zrážok?

Doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonával zamestnancovi zrážky zo mzdy od 1. 7. 2013. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s účinnosťou od  1. 11. 2013 zamestnávateľ vykonával zamestnancovi neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vzhľadom na to, že zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku. Akým spôsobom je možné neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vysporiadať v súlade s exekučným poriadkom? Exekútor sa vyjadril, že keďže nevznikla chyba na strane Exekútorského úradu, nie je povinný zrážky vrátiť. Prosím o zaslanie informácie, má zamestnávateľ právo požiadať Exekútorský úrad o vrátenie neoprávnene zrazených zrážok zo mzdy zamestnanca z dôvodu nesprávneho výpočtu zrážky zo mzdy? Prípadne je možné v nasledujúcich mesiacoch nezrážať zrážky zo mzdy až do vysporiadania nesprávne zrazených vyšších zrážok?

So vznikom pracovnoprávneho vzťahu vznikajú aj práva a povinnosti oboch účastníkov pracovného pomeru, t.  j. zamestnávateľa a zamestnanca. Tieto práva a povinnosti z  pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť tzv. zabezpečovacími prostriedkami. Tento článok poukazuje na dostupné zabezpečovacie inštitúty, ktoré upravuje Zákonník práce. Jeho cieľom je priblížiť čitateľom základné skutočnosti o  existencii a použiteľnosti zabezpečovacích inštitútov podľa Zákonníka práce.

Obec dostala exekučný príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov. Ide o zrážky zamestnancovi, ktorý je len členom komisie. Odmena členom komisie je vyplácaná 2 x do roka a v malej sume napríklad 33,21 €v hrubom za pol roka. Ako má platiteľ mzdy postupovať v tomto prípade? Berie sa aj pri takom nízkom príjme do úvahy základná nepostihnuteľná suma? Má si platiteľ mzdy zisťovať v tomto prípade, či má zamestnanec iné príjmy u iných zamestnávateľov? V exekučnom príkaze nie je uvedený iný zamestnávateľ, ktorému by sa príkaz doručoval. Je potrebné spísať dohodu o zrážkach zo mzdy na vykonanie exekučných zrážok medzi platiteľom mzdy a zamestnancom? Pohľadávka na vymoženie vysoko presahuje sumu odmeny.

Firma mesačne strháva zamestnancom z výplaty za stravné lístky, ročne napr.  poplatok do zdravotníckeho zariadenia (buď v plnej výške, alebo časť – podľa stavu sociálneho fondu), príp. za odpredaj opotrebovaných inventárnych predmetov s ústnym súhlasom zamestnanca. Vzťahuje sa na tieto prípady ust. § 20 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. ä(ďalej len „Zákonník práce“), teda povinnosť uzatvoriť  písomné dohody o zrážkach zo mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom?  

(dokončenie z minulého čísla)

Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi kurz  anglického  jazyka v Londýne. Cena kurzu je 2 600 EUR. Čo všetko mám zamestnancovi zraziť zo mzdy?

Zamestnanec neplatí splátky finančnej spoločnosti a tá požiadala zamestnávateľa o zrážanie splátok. Musí mať zamestnávateľ so zamestnancom písomnú dohodu o týchto zrážkach? V tomto prípade si, podľa môjho názoru, odporuje Zákonník práce s Občianskym zákonníkom.