Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zabezpečovacích prostriedkov v pracovnoprávnych vzťahoch. Pozornosť je venovaná dohode o zrážkach zo mzdy, ručeniu a dohode o zriadení záložného práva vrátane súvisiacich rozhodnutí súdov.
Podľa § 20 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Zabezpečovacie prostriedky upravené v § 544 až § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") sa však na pracovnoprávne vzťahy nepoužijú, keďže podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce sa na pracovnoprávne vzťahy subsidiárne aplikujú len všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okrem toho podľa § 18 Zákonníka práce možno v pracovnoprávnych vzťahoch uzatvoriť len takú zmluvu, ktorá je upravená podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov. Preto napríklad nemožno platne dohodnúť zmluvnú pokutu v pracovnej zmluve.
Zabezpečovacie prostriedky možno použiť nielen v prípade pracovného pomeru, ale podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce aj v prípade pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
V praxi nie je vylúčené, aby tá istá pohľadávka bola zabezpečená aj viacerými zabezpečovacími prostriedkami súčasne. Ak je napríklad ručením a záložným právom zabezpečená tá istá pohľadávka, je len vecou veriteľa, aby si zvolil, z ktorého akcesorického vzťahu bude v danom prípade realizovať svoje oprávnenia, t.j. z akého právneho titulu, resp. právneho dôvodu, sa rozhodne uplatniť si svoj nárok na uspokojenie pohľadávky
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 193/08zo 4. júna 2008).