Recyklácia

Ide o výzvu s kódom PSK-MZP-037-2025-DV-EFRR, ktorá bola vyhlásená Ministerstvom životného prostredia SR v septembri 2025.

Obaly a obalové materiály tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho života. Do rôznych obalov, z rôznych materiálov sa balia potraviny, nápoje, čistiace a pracie prostriedky, lieky, agrochemikálie, ale aj spotrebný tovar, elektronika, stavebné materiály, nábytok atď. Ako sa vzájomne líšia balené materiály, tak sa líšia aj použité obaly, a to nielen z hľadiska tvaru a formy, ale hlavne z hľadiska použitých materiálov. Ich paleta je pritom veľmi pestrá - papier, kartón, sklo, plasty, drevo či plech. Obaly sú v podstate jednorazové, jednoúčelové výrobky s krátkou dobou životnosti. Aj preto obaly a obalové materiály tvoria relatívne najväčší podiel v komunálnom odpade.

Vedci z Northwestern University vyvinuli prelomový katalyzátor na báze niklu, ktorý by mohol zmeniť spôsob, akým svet recykluje plasty. Namiesto zdĺhavého triedenia katalyzátor selektívne rozkladá odolné polyolefínové plasty - jednorazové materiály, ktoré tvoria veľkú časť nášho každodenného odpadu - na cenné oleje, vosky, palivá a ďalšie.

Nápojové kartóny sú dnes prezentované výrobcami ako recyklovateľné a environmentálne vhodné riešenie. Nové európske nariadenie o obaloch a odpade z obalov však zásadne mení pohľad na recyklovateľnosť. Otázka preto znie, aké miesto budú mať nápojové kartóny v obehovej ekonomike o 10 či 15 rokov?

Cieľom výzvy je zvýšenie kapacity zariadení na prípravu odpadov na opätovné použitie a recykláciu odpadov, a to najmä v súlade s platnými strategickými dokumentami pre odpadové hospodárstvo v Slovenskej republike.

Jednou zo „starých, nepísaných“ zásad v odpadovom hospodárstve bola, že zbierať a separovať sa má len to, čo sa dá následne zhodnotiť a nie to, čo potom aj tak skončí v odpade. Táto zásada by sa mohla vzhľadom na súčasný stav v odpadovom hospodárstve a hlavne v recyklácii pretransformovať na - recyklovať sa má len to, čo sa dá reálne uplatniť na trhu, ale nie to, čo bude dlhodobo a trvale plniť sklady nepredajných výrobkov, aby vznikal nový, ale sofistikovaný odpad. Platí to najmä o zmesovom plastovom odpade, kde je trvalý problém s odbytom recyklovaných plastových výrobkov. Nie je novinkou, že problémy s odbytom boli v minulosti jedným z hlavných problémov predčasného ukončenia činnosti viacerých recyklačných firiem.

Briketovanie materiálov, výrobných zvyškov a odpadu je efektívna metóda recyklácie a manažmentu odpadu, ktorá premieňa sypké materiály na husté, kompaktné brikety. Tento proces zlepšuje manipuláciu s materiálom, znižuje potrebu skladovacieho priestoru a optimalizuje logistiku prepravy. Široko sa uplatňuje vo viacerých odvetviach vrátane kovovýroby, poľnohospodárstva a produkcie biomasy. Premena vedľajších produktov a odpadu na opätovne použiteľné alebo spaľovateľné brikety prináša environmentálne a ekonomické výhody. Briketovanie tiež pomáha znižovať náklady na likvidáciu odpadu a podporuje udržateľné výrobné postupy. Minimalizovaním environmentálnej stopy odpadu zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní priemyselného dopadu na životné prostredie. Táto technológia je v súlade s princípmi obehového hospodárstva, ktoré sa snažia maximalizovať efektivitu zdrojov a minimalizovať produkciu odpadu. Priemyselné odvetvia profitujú nielen zo zníženia odpadu, ale aj zo vzniku hodnotných vedľajších produktov, ktoré možno opätovne použiť alebo predať. Briketovanie tiež prispieva k úsporám energie a čistejšiemu výrobnému procesu. Pomáha priemyslom plniť environmentálne predpisy a zlepšovať celkovú udržateľnosť. V tomto príspevku sú uvedené detaily a skúsenosti nemeckého výrobcu hydraulických briketovacích lisov, RUF („Ruf Maschinenbau GmbH & Co. KG“), s briketovaním materiálov, výrobných zvyškov a odpadu. Ich odborné znalosti sú široko uznávané v rôznych sektoroch.

V súčasnosti nerezonuje v oblasti životného prostredia nič viac ako klimatická kríza a boj s ňou, emisie skleníkových plynov, otepľovanie planéty či znižovanie uhlíkovej stopy a obsahu CO2 v atmosfére. Zelená ekonomika a cirkulárna ekonomika hovoria nielen o potrebe využívať obnoviteľné zdroje energií a surovín, viac recyklovať, a tým využívať odpad ako druhotnú surovinu, ale tiež hovoria o „blízkosti“ jednotlivých uzlov životného cyklu výrobkov, a tým o znižovaní dopravných a prepravných trás, ako o jedenej z foriem znižovania emisií a podielu CO2 v atmosfére. Týka sa to všetkých foriem dopravy a hlavne prepravy surovín a tovarov na (niekedy zbytočne) dlhé vzdialenosti.

Pokračovanie článku je venované použitiu medi a kobaltu, zdrojom surovín medi a kobaltu, recyklácii medi a kobaltu či nakladaniu s mediarenskými troskami.

Príspevok analyzuje výhody a potenciál recyklácie skla a sklenených materiálov. V úvodnej časti poukazuje na environmentálne benefity uvedeného procesu. Po uvedenej analýze sa autor venuje právnym aspektom recyklácie. Ďalšie časti príspevku sa zameriavajú na reálnu mieru triedeného zberu a recyklácie sklenených obalov v Európskej únii a na Slovensku.

Odpady nie sú zďaleka len záťažou pre človeka a okolie. Je možné ich opätovne využívať. Na ďalšie využitie samotných vecí tvoriacich odpad ako zdroj surovín alebo ako zdroj energie obsiahnutej v hmote odpadu. Aké majú tieto spôsoby využitia odpadov pravidlá? A majú vôbec nejaké?

Výrobky z recyklovaných materiálov majú často problém uplatniť sa na trhu ako rovnocenná, ekvivalentná náhrada výrobkov z tradičných materiálov. Častým dôvodom je vyššia cena, ktorá bráni výraznejšiemu uplatneniu na trhu. Toto sa týka výrobkov z recyklovaných zmesových plastových odpadov. Cenový hendikep z pohľadu zákazníka nevyvažujú ani porovnateľné a lepšie úžitkové vlastnosti, dlhšia životnosť či praktická bezúdržbovosť. Pre zákazníka nebýva zaujímavé ani to, že nadobúdacie náklady sú síce vyššie, ale po dobu životnosti sa môžu vrátiť, a to aj niekoľkonásobne. Ak je cena limitujúcim faktorom pre uplatnenie sa výrobkov na trhu, ich cenotvorba je nemenná, nie je možné ju meniť a optimalizovať tak, aby sa cenovo priblížili aktuálnym trhovým cenám? Odpovede nájdete v článku.

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Príspevok analyzuje nove prístupy a technológie v oblasti stavebníctva, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie vzniku stavebných odpadov a opätovné použitie stavebných materiálov. Z obsahového hľadiska analýza zahŕňa prístupy v niektorých členských krajinách EÚ. Následne na uvedenú analýzu nadväzuje rozbor podmienok Plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú viazané na obnovu a rekonštrukciu verejných budov a pamiatkovo chránených budov na Slovensku.

Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve platí recyklačný poplatok. Doteraz ho prenášala na zákazníkov tak, že bol zahrnutý v cene tovaru. Môže tento poplatok uvádzať na faktúre pre zákazníka osobitne? Ako by sa to účtovalo?

Príspevok analyzuje súčasný stav nakladania s plastovými odpadmi na Slovensku, v Európskej únii a v globálnom priestore. Autor sa zamýšľa nad efektívnosťou súčasných prístupov k nakladaniu s plastovým odpadom a skúma možnosti rozvoja terajších a nových technológií v oblasti recyklácie plastového odpadu.

Podľa rozhodnutia Európskej komisie majú v horizonte 15 až 20 rokov skončiť v Európe automobily sa spaľovacími motormi. Zelenú majú jednoznačne dostať elektromobily. Opatrenie má prispieť k ozdraveniu životného prostredia a k zníženiu uhlíkovej stopy. Ako každé opatrenie súvisiace s akýmkoľvek zákazom má aj toto tak svojich podporovateľov, ako aj odporcov a kritikov. V prípade zákazu spaľovacích motorov nejde len o kritikov spomedzi majiteľov takýchto automobilov či ich výrobcov, ale ozývajú sa aj kritické hlasy signalizujúce problémy, ktoré elektromobily pri svojej prevádzke môžu priniesť. Poukazuje sa na ekologickú otázku výroby akumulátorov, ale najmä na možné, budúce problémy s ich recykláciou.

Príspevok sa venuje § 7 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorý podrobne rozoberá povinnosti správcu zálohového systému.

Príspevok analyzuje podmienky pre procesy triedenia, recyklácie a opätovného použitia skla. Zároveň porovnáva súčasný stav a mieru recyklácie v Európe a v Spojených štátoch amerických. Autor sa zameria aj na základné prekážky recyklácie skla a sklenených obalov a poukazuje na možné perspektívy vývoja v uvedenom sektore odpadového hospodárstva.

Príspevok analyzuje súčasné trendy a perspektívy prístupov zameriavajúcich sa na recykláciu betónu. Uvedený materiál je v súčasnosti globálne najpoužívanejším stavebným prvkom. Jeho produkcia zároveň vo veľkej miere prispieva ku klimatickým zmenám a energetickej záťaži. Odborná verejnosť preto dlhodobo analyzuje možnosti recyklácie a opätovného použitia betónu z demolovaných budov a stavebných prvkov.