Nakladanie so stavebnými odpadmi v optike konceptu cirkulárnej architektúry

Budovy a stavebný priemysel úzko súvisia s ekonomikou, miestnou zamestnanosťou a kvalitou života. Stavebný fond európskeho kontinentu podľa Európskej environmentálnej agentúry starne a mnohé staré budovy nie sú postavené s ohľadom na efektívne využívanie energie alebo teplejšie podnebie. Aj z uvedeného dôvodu by budovy mali byť postavené spôsobom, ktorý ochráni ľudí pred účinkami klimatickej zmeny, ktoré so sebou zároveň prinášajú vyššiu spotrebu energie na vykurovanie alebo chladenie.

Energetická neefektívnosť, energetická chudoba alebo zlý stav budov často postihujú niektoré sociálne skupiny a komunity. Súčasné štatistiky naznačujú, že takmer 75 % európskych budov je energeticky neefektívnych a viac ako 85 % dnešných budov bude pravdepodobne stále v prevádzke aj v roku 2050. Zároveň možno konštatovať, že energetická obnova budov v Európe pokračuje pomalým tempom. ^[8]

Energetická účinnosť a adaptácia samospráv na klimatickú zmenu zvyšujú zároveň nároky na výstavbu a rekonštrukciu budov. Spomenuté činnosti zároveň zvyšujú spotrebu zdrojov, intenzitu demolácií a produkujú stavebný odpad. Európska environmentálna agentúra uvádza, že približne polovica svetovej ťažby zdrojov sa v súčasnosti využíva na stavbu budov a stavebné práce. Bývanie preto predstavuje 52 % materiálovej stopy Únie. Aj preto mnohé členské štáty vo veľkej miere využívajú recyklované stavebné a demolačné suroviny a zvyčajne recyklujú odpadové materiály.

Staršie stavebné postupy a nedostatok homogénnych odpadových materiálov spôsobovali zvýšenú tvorbu odpadu, ktorý nebol vhodný na opätovné použitie alebo recykláciu. Európska environmentálna agentúra preto vyzýva nielen k energetickej efektívnosti budov, ale aj k presadzovaniu obehového modelu v stavebnom sektore európskeho priemyslu. ^[8]

Stavebný priemysel však môže zároveň zohrávať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní kvality zastavaného prostredia. Na druhej strane jeho činnosť významne ovplyvňuje životné prostredie, a to aj prostredníctvom produkcie odpadov. Vo všeobecnosti odborná verejnosť očakáva ďalší rast objemu stavebnej činnosti. V uvedenej súvislosti preto narastá potreba znižovať množstvo vzniknutých odpadov vo všetkých fázach výstavby. Zároveň je však nevyhnutné zohľadňovať dlhodobé dôsledky projektovania, realizácie stavieb a nakladania s odpadmi. ^[1]

Stavebné, demolačné a výkopové materiály vytvárajú podstatný podiel odpadov. Prepočty Európskej komisie naznačujú, že uvedený prúd odpadov vytvára čo do množstva viac ako jednu tretinu všetkých odpadov vyprodukovaných v Únii. ^[3]

Z obsahového hľadiska zahŕňajú uvedené materiály všetok odpad, ktorý vznikne pri výstavbe budov a ich demolácii. Stavebný priemysel rovnako vytvára uvedený prúd odpadu pri realizácii dopravnej infraštruktúry a iných stavebných diel. Jeho zložky tvoria najmä betón, tehly, drevo, sklo, kovy a plasty. Európska komisia konštatuje, že niektoré zložky uvedeného prúdu odpadov sa vyznačujú vysokou zdrojovou hodnotou.

V uvedených súvislostiach preto aj Komisia konštatuje, že skôr spomenuté materiály majú potenciál presadzovať priority hierarchie odpadového hospodárstva, ktoré sa uplatňujú v právnych predpisoch a politikách, a ktoré sa zároveň týkajú predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním. Inak povedané, potenciál stavebného odpadu sa prejavuje najmä v možnosti dosahovania jedného zo základných cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“), t.j. zlepšenia využívania zdrojov na území Únie.

Uvedený cieľ vyjadrili tvorcovia spomenutej smernice v bode č. 6 jej vysvetľujúceho memoranda. Prvoradým cieľom každej politiky v oblasti odpadov by preto podľa prístupu Únie mala byť minimalizácia negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Politika vzťahujúca sa na odpad by sa mala zameriavať aj na obmedzovanie využívania primárnych prírodných zdrojov a uprednostňovať praktické uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, čiže prístupy, ktoré podporujú vyššie priority spomenutej hierarchie. Kľúčovými prioritami v optike hierarchie odpadového hospodárstva sú preto činnosti ako prevencia, príprava na opätovné použitie a recyklácia. ^[5]

Napriek svojmu potenciálu sa úroveň recyklácie a materiálového zhodnocovania stavebného a