Účelová cesta je jednou zo štyroch kategórií pozemnej komunikácie, ktoré rozlišuje naša legislatíva. Obce majú vo svojej kompetencii aj tento druh pozemnej komunikácie, pričom práve účelové cesty získavajú v priebehu existencie Slovenskej republiky stále väčší význam. Ide o jedinú kategóriu pozemnej komunikácie, ktorú môže vlastniť súkromná právnická alebo fyzická osoba, preto sa pri tomto druhu pozemnej komunikácie mieša verejný záujem so súkromným.
Skutočnosť, ktorou sa účelová cesta najvýraznejšie odlišuje od diaľnic, ciest a miestnych ciest, je absencia rozhodnutia o jej zaradení do cestnej siete, resp. do siete miestnych ciest. Účelová cesta ako jediný druh pozemnej komunikácie nevzniká rozhodnutím tzv. cestného správneho orgánu (resp. obce pri miestnych cestách), ale vzniká automaticky jej vybudovaním, resp. užívaním pozemku ako pozemnej komunikácie, keďže účelová cesta nemusí byť stavba.
Účelová cesta môže dokonca vzniknúť aj konkludentným prejavom vlastníka pozemku, ktorý nevyslovil zrejmý nesúhlas pri vzniku účelovej cesty.
Ak vlastník pozemku v minulosti, kedy pozemok začal slúžiť ako účelová cesta, nevyslovil kvalifikovaný nesúhlas, ide o účelovú cestu, ktorá vznikla zo zákona. Stačí, aby vlastník strpel užívanie pozemku ako komunikácie, v prípade nesúhlasu však musí ísť o aktívne konanie.
(Rozsudok Nejvyššího správního soudu České republiky z 30.9.2009 sp. zn. 5 As 27/2009-66)Legálna definícia
Legálna definícia účelovej cesty je obsiahnutá v ustanovení § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len "cestný zákon"):
"Účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých o