Určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení (II.)

Zo skúseností môžeme konštatovať, že laická verejnosť vníma schvaľovanie dopravného značenia nesprávne, pričom za subjekt, ktorý dopravné značenie povoľuje, považuje dopravný inšpektorát, ktorý však v konaní vystupuje len ako subjekt vydávajúci stanovisko rovnako ako správca pozemnej komunikácie.

Stanovisko dopravného inšpektorátu ¹⁾ sa vyžaduje na základe § 3 ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z. n. p. (ďalej len „cestný zákon“), pričom v predmetnom ustanovení sa uvádza, že toto stanovisko sa vydáva len v rozsahu pôsobnosti dopravného inšpektorátu podľa osobitných predpisov, pričom cestný zákon odkazuje na zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke v z. n. p.

Vzhľadom na neaktuálnosť cestného zákona je potrebné k týmto osobitným predpisom zaradiť aj vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z.z.o dopravnom značení v z. n. p. (ďalej len „vyhláška o dopravnom značení“). Predmetné tri právne predpisy sú uvedené aj v sekcii legislatíva na stránke dopravnej polície ²⁾ , avšak zároveň dodávame, že vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke v z. n. p., už nie je z hľadiska dopravných značiek a dopravných zariadení relevantná, nakoľko relevantná časť o dopravnom značení sa presunula do vyhlášky o dopravnom značení.

Pre potreby zarámcovania pôsobnosti dopravných inšpektorátov sa v praxi využíva § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z.z.o Policajnom zbore v z. n. p., podľa ktorého Policajný zbor . V tomto prípade však ide skôr o legislatívnu núdzu ako o legálnu definíciu kompetencií Policajného zboru pri určovaní použitia dopravných značiek a dopravných zariadení.