Inštitút zvláštneho užívania je spolu s určovaním dopravných značiek a dopravných zariadení najčastejšou agendou cestných správnych orgánov. Predstavuje ťažiskový pojem agendy cestných správnych orgánov. Predmetný inštitút je opakom všeobecného užívania pozemných komunikácií, pričom jeho podstatou je užívanie konkrétnym užívateľom na základe individuálneho správneho aktu - povolenia, ktoré vydáva cestný správny orgán. O zvláštne užívanie ide de facto vždy, pokiaľ toto užívanie nie je možné definovať ako všeobecné.
Všeobecné užívanie pozemných komunikácií
Pojem všeobecné užívanie nám ponúka odpoveď na otázku, ako môžeme pozemné komunikácie bežne užívať v súlade s ich určením, čiže primárne na chôdzu, jazdu vozidlami, bicyklami alebo aj na zvierati, taktiež však netreba opomenúť dráhové vozidlá.
______________________________
V režime všeobecného užívania máme na mysli neobmedzený okruh užívateľov, pričom každý môže v súlade so zákonom pozemnú komunikáciu užívať, pretože je na takomto užívaní verejný záujem, avšak zároveň takýmto užívaním nevylučuje z užívania iné osoby.
______________________________
Legálna definícia tohto pojmu je obsiahnutá v § 6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z. n. p. (ďalej len „cestný zákon“), ktorý za všeobecné užívanie považuje užívanie pozemných komunikácií obvyklým spôsobom a na účely, na ktoré sú určené, pričom takéto užívanie musí byť v medziach osobitných predpisov, najmä zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a jeho vykonávacích predpisov. Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.
Vykonávací predpis cestného zákona, ktorým je vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. (ďalej len „vykonávací predpis“), následne v ustanovení § 9 demonštratívnym spôsobom vymenúva činnosti, ktoré sú zakázané, čiže v rozpore so všeobecným užívaním. Ide napríklad o znečisťovanie a poškodzovanie dopravného značenia, vchádzanie na vozovku s neočistenými vozidlami, zasahovanie do rozhľadových pomerov, vypúšťanie splaškov atď. Všeobecné užívanie je možné obmedziť napr. zvláštnym užívaním alebo uzávierkou, avšak takéto obmedzenie musí vždy umožňovať zákon.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 2012 vo svojom uznesení uviedol, že inštitút všeobecného užívania sa nevzťahuje na účelové cesty, nakoľko vtedajšie znenie tohto ustanovenia riešilo len diaľnice, cesty a miestne cesty.
1)
Aj z tohto dôvodu prišlo v roku 2018 k zmene tohto ustanovenia, pričom sa zaviedol pojem pozemné komunikácie.
Táto zákonná úprava však tiež nie je správnou, pretože pozemnou komunikáciou je aj neverejná účelová cesta, na ktorú sa, logicky, inštitút všeobecného užívania vzťahovať nemôže, pretože hlavným znakom všeobecného užívania je práve verejnosť, resp. prístupnosť neobmedzenému okruhu užívateľov, pričom neverejná účelová cesta je prístupná len určitému okruhu užívateľov.
V zmysle toho sa všeobe