Medzi povinnosti územnej samosprávy, ako aj subjektov v jej zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti patrí aj dodržiavanie tzv. infozákona. Tento právny predpis prešiel v poslednom období viacerými novelami s priamym dopadom na činnosť obcí a miest. Príspevok sumarizuje prvé praktické skúsenosti s najdôležitejšou novelou infozákona zákonom č. 428/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2023.
Právo na informácie je jedno zo základných politických práv. Je zaručené priamo najvyšším zákonom štátu - čl. 26 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len "Ústava SR"). Patrí "každému", t.j. nielen dospelému občanovi, obyvateľovi príslušnej obce a pod. (čl. 26 ods. 2 Ústavy SR), a obmedziť ho možno jedine zákonom (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR).
Kľúčovým vykonávacím právnym predpisom k čl. 26 Ústavy SR je
zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p.
(ďalej len "infozákon"), ktorý je účinný od 1. januára 2001.Čo nie je tajné, je verejné
Infozákon je postavený na jednoduchom ústavnom princípe -
čo nie je tajné, je verejné
. Tento princíp zaručuje verejnosti široký, včasný a relatívne nenákladný prístup k veľkému množstvu dát (čo sa v praxi neraz aj nadužíva, resp. rovno zneužíva) a na druhej strane povinným osobám vrátane samosprávy ukladá množstvo informačných povinností.______________________________
Neposkytnúť informáciu teda možno výlučne v tom prípade, pokiaľ tak výslovne určí niektorý
zákon.
Ak právny predpis so silou zákona (t.j. nie norma nižšej právnej sily - vyhláška, VZN, uznesenie zastupiteľstva, rozhodnutie starostu, ...) utajenie informácie neumožňuje, znamená to, že daná informácia je automaticky
verejná.
______________________________
Hoci